Make me smile 58

LOUIS
Betka má prísť za nami do parku, ale rozhodli sme sa,že ju vyzdvihneme cestou a skočíme ešte na zmrzku.Doma sme ju už nezastihli, tak ju čakáme na jednej križovatke, cez ktorú pôjde.Som celý nervózny,pretože sme sa dlho nevideli a už sa na ňu teším.,,Tak kde je toľko?´´-nervózne som poklepával nohou v aute,už som sa jej nevedel dočkať.,,Čo si taký nervózny? Každú chvíľu by tadeto mala ísť.´´smiala sa Lottie.,,Aha tam je.´´skríkol na dievča v bielých šatách s modrou stuhou okolo pása.
Vyzerala nádherne.Vietor sa jej pohrával s rozpustenými vlasami.Práve vchádzala na prechod,keď sa pohľadom zasekla na druhej strane ulice.Pozrel som sa tým smerom.Bolo tam len pár dievčat s našimi tričkami a jeden vysoký chalan.Pozrel som sa späť na Betku, pohla perami akoby niečo hovorila,doširoka sa usmiala a rozbehla sa cez cestu.Skoro ju zrazilo auto ale jej to bolo jedno, hodila sa tomu chalanovi okolo krku a on sa s nimi začal točiť.Čo to má do frasa znamenať?,,Kto to je?´´predbehol ma s otázkou Niall.,,Peťo, kto asi.´´usmiala sa Fizzy šťastne a nalepila sa na okno aby ich mohla lešie sledovať.Ja som mal na rozdiel od nej chuť zabíjať.,,Všetci sa s otvorenými ústami natisli na okná autá a sledovali ich.Ešteže má auto čierné sklá, nechcel by som vedie, čo by si ľudia o nás mysleli,keby nás akto videli.
Pozerali sme sa ako sa bozkávajú,obýmajú, stískajú.Nie, nemôžem sa na to pozerať.V očiach ma začali štípať slzy.Bol to strašný pociť.Odvrátil som radšej zrak.Srdce som na zovreté ako vo zveráku.Žalúdok úplne na vode a pľúca bez vzduchu.Nevládak som sa nadýchnuť.Akoby som mal na hrudi ťažký kameň.
,,No tak chlepci, nesledujte ich toľko.Zayn,radšej štartuj,poďme už do toho parku.Betku môžte spovedať aj potom,príde predsa za nami.´´Hneď ako to dopovedala Lottie, Zayn naštartoval auto a vyrazili sme smer Hyde park.Nevydržal som to, musel som sa obrátiť a pozrieť sa na ňu.Držala sa s ním za ruku a bežali.Ten šťastný úsmev mal patriť mne a nie jemu.Nadával som a preklínal ho.Ona patrí MNE.
 Všetci spoločne sme hrali futbal.Vidno, že Lottie a Fizzy sú moje sestry, ide im to sakra dobre.,,Aha, už idú.´´Povedal Harry a prstom ukázal ich smerom.,,Si normálny, prstom sa neukazuje.Nemusia vedieť, že ich sledujeme.´´okríkla ho Fizzy a treskla mu po ruke.Usmial som sa.Stáva sa z nej žena, už teraz cvičí chlapa, čo bude potom :D
,,No čo vy dve hrdličky .´´smial sa Niall hneď ako došli k nám.,,takže toto je ten tvoj princ?!´´krútila sa kolono nich Lottie a podrobne si ho obzerala.,,Tak toto je môj priateľ Peťo.´´povedala s rozpakami Betka.No keď sa pozrela na mňa tvár jej rosmutnela a zahryzla si do pery.Žeby ju mrzelo že sem prišiel? ,,Ahoj ja som Lottie.´´a začalo sa predstavovanie, až som prišiel na radu ja.,,Čau, ja som Louis.´´Trošku silnejšie som mu stlačil ruku, hups, stáva sa.,,Ok, my si berieme Peťa a vy máte Betku.´´rozdelil to hneď Harry.Super akoby to nestačilo, teraz ho mám ešte aj v tíme.
Hmmm.Prvý zápas sme vyhrali 5:2  z toho 3 góly strelil on.Je dobrý to musím uznať.No tie 2 som strelil ja.Nemohol som zniesť,že on je v niečom dobrý, ale aj tak má sere,že dál o góla viac ako ja.,,Louis, nesebči toľko.Čo ti je.Nikdy si nesebčil.´´prišiel ku mne Niall.,,Nechaj ma tak.´´a odyšiel som.je pravda,že som sebčil, viem.Ale nemohol som dopustiť,žeby on bol lepší.Sedel som na trávniku a pozoroval ich ako sa zhovárajú.betka tam len stála a počúvala.Usmievala sa,ale ja som vedel,že to nieje úprimný úsmev.Poznám ju, predstiera to.zameral som sa pohľadom na Peťa.nechápem čo sa jej na ňom môže páčiť.Bez vlasov, obočia,mihalníc, beh akéhokoľvek svalstva.Jediné čo má sú obrovské kruhy pod očami.Toto má byť chlap?

Make me smile 57

Betka
Hodila som do kufra posledné veci a zavrela ho.So smútkom som sa obzrela po celej izbe.Viazalo sa k nej toľko spomienok.Posledné dni som tu s Louisom trávila veľa času.Povzdychla som si a kufor postavila ku dvrerám.Išla som sa pozreť za Fizzy a Lottie.Dvojčatá behali po dvore,takže usudzujem,že sú už pobalené.Ale tie  dve od rána ešte nevyšli z izby a niekedy sa odtiaľ ozývajú dosť zvláštné zvuky.Otvorila som dvere a len tak-tak som sa uhla letiacej šľapke.Obzrela som sa za ňou a predýchavala šok.,,To čo... čo...malo znamenať?´´,,Do riti aj s vecami, ako je to možné?´´nadávala Lottie a leteli ďalšie šaty, tentokrát zasiahli Fizzy ktorá sedela zahrabaná vo veciach na zemi a len sa smiala.,,Nemôže sa pobaliť, nejak sa jej naklonovali veci.´´s úškrnom mi vysvetlila Fizzy.,,Ako je to možné? Mám ten istý kufor a nič nové som si nekupovala.Ako to, že sa nemôžem pobaliť?!´´,,A Ty máš kde kufor?´´otočila som sa k Fizzy.,,Tu.´´postavila sa.Tá hŕba oblečenia z nej spadla a až vtedy som si všimla, že sedí na kufry.Prišla som k nej a pozbierala zo zeme tie veci, došla ku posteli a začala to všetko skládať.,,Určite sa to tam vojde.´´usmiala som sa na Lottie a posadila ju do kresla, pretože som o ňu začínala mať strach.Celá sa od zlosti triasla.Keď som sa pozrela do kufra pochopila som prečo sa nemôže zbaliť.Skladanie jej asi nič nehovorí.Chytila som ho a vysypala na zem.Lottie zalapala po dychu.,,Dýchaj.Nečedujem sa,že sa nemôžeš pobaliť.Asi ti nič nehovorí skladanie.´´Fizzy sa začala smiať.,,No a ty mi s tým môžeš pomôcť.´´otočila som sa na ňu a usmiala sa, úsmev jej hneď zmizol z tváre.Otočila sa a už chcela újsť.,,Nikam,môžeš začať.´´hodila som po nej šaty a sama sa pustila do skládania.Asi po hodine sme skončili.Pre pána, ve´d to dievča má viac vecí ako ja.Sadla som si na kufor a konečne ho zapla.Bolo to o fúz ale podarilo sa.Oba kufre(Lottiin aj Fizzyn) sme postalili ku dverám.Chalani ich potom zoberú a naložia do áut.Pobrali sme sa všetky dole,tam nás mal čakať obed, ktorý mali navariť chalani.Som zvedavá ako bude potom vyzerať tá kufyňa.Viem,že chutiť to bude úžasne,ale keď varia oni spolu...kuchyňa vyzerá ako po bombovam útoku.Akosi sme mali všetci mizernú náladu.,,Mne sa odtiaľto nechce ísť.´´prelomila ticho Phoebe.Myslím,že to povedela za všetkých.,,Nemôžeme tu ešte ostať?´´otočila sa Lottie na Louisa.,,Zlatko, tak rád by som povedal áno.Ale nejde to,musíme pracovať.´´
Nasadli s,´me do auta.Sedela som vpredu vedľa Louisa.Cesta prebiehala v tichosti.Sem-tam sme sa na seba s Louisom pozreli a usmiali.Dva krát Louis ´´omylom´´ zavadil o moju nohu, ke´d prehadzoval rýchlosti a dostkol sa ma.Bojím sa ako to bude teraz.nechcem aby sa ten vzťah medzi nami, čo sme si vybudovali zničil.
keď sme dorazili všetci vystúpili len ja a Louis sme ostali sedieť.Louis sa otočil ku mne a chytil mi ruky do dlaní.,,Nechcem aby sa to pokazilo.Bude to teraz ťažké, budeme mať málo času a...´´,,Louis, bude to ok.´´usmiala som sa na neho.Pohladila som ho po líci  a dala mu tam pusu.
Presne ako som si myslela,atalo sa to, čho som sa tak bála.Louis stále pracoval:vystúpenia, koncerty,tlačovky.A keď sa konečne dostal domov a mohli sme maťť čas pre seba objavila sa El.Všimla som si ,ako ju pár krát od seba Louis odtiahol,že nemá náladu.A keď sa potom na mňa pozrel nevedela som ako reagovať.Bolo mi El potom, ľúto, pretože bolá smutná.Nejeden krát som ostala u tomlisonovcov spať.A keď všetci zaspali tajne som sa vlápala Louisovi (alebo on mne) do izby.Celú noc sme sa rozprávali, mazlili, chichutali.Alebo sme si len tak ľahli, pritúlili sa k sebe a spali v pevnom objatí.Horšie boli rána.Väčšinou sa ten dotyčný odkradol k sebe do izby ešte keď dom spal, ale niekedy sme to nestihli, takže stresy boli na mieste, keď do izby vbehli dvojčatá.Blesková skríš pod postel fungovala na 100%.
Už 2 dni som nevidela Louisa.Cítim sa tak divne, akoby mi niečo chýbalo.Bola som taká prázdna.Zato Peťo mi volával čatejše, až som začínala mať z toho zvlášný pocit.
Dnes som mala prísť ku Tomlisonovcom neskôr.Lucy brala dievčatá na babskú jazdu,vyčítala si,že s nimi trávi málo času.A tak som mala k nim prísť až poobede.Mali sme sa stretnúť všetci v parku a zahrať si tam futbal.Chalani majú konečne voľný deň, takže tam budeme všetci.Už sa teším.

Make me smile 56

Takže zlatíčka, ospravedlňujem sa za meškanie a ďakujem za chápanie, že sú prázdniny :D...len aby som to ujasnila...nebojte TO tam ešte určite bude, len si to nechávam na tú správnu chvíľu, nepýtajte sa ma kedy to bude, lebo sama neviem :D ale určite to bude stáť za to :D :D :D

Náš pobyt tu sa končí.Zajtra odchádzame domov.Sedíme pri jazere a každý sa snaží užiť si posledné chvíle.Daisy a Phoebe po tom, ako celý deň blznili zaspali v hojdacej sieti.Fizzy a Lottie sa snažia využiť slnečné počasie a pokúšajú sa opáliť.Hoci sme im hovorili,že je to márne.Chalani hrajú futbal a ja s Louisom sa stále doťahujeme a robíme si zle.Louis tu mal laptop a ukazoval mi fotky a videá.Z koncertu, turné ale aj zo súkromia.

.Pri niektorých fotkách som myslela, že zomrem. pri fotkách, ktoré mal s dievčatami som sa rozplývala.Bol strašné zlatý.Miluje deti a je to na ňom vidieť.

Keď mi hovoril príhody z turné a koncertov, niekedy som mala na mále aby som si necvrkla.Napríklad, keď sa stavil so Zaynom o to, či si oblečie kostým mrkvy na koncert.Louis to spravil a Zayn si na oplátku musel obliecť na tlačovku mini sukňu.A keď rozkročil nohy svet uvidel jeho nové zelené spodky.Alebo keď pri stretnutí s fanúšikmi dostal od jedného dievčaťa balík mrkvy.Zaskočilo ho to ale uznal,že to bolo originálne.Alebo keď mu vysvetlil,že on v skutočnosti nemiluje mrkvu.Vraj sa ich raz pri jednom rozhovore pýtali aké by malo byť ich vysnívané dievča.Chalani hovorili, že by malo byť pekné, úprimné... a on to chcel niečim ozvláštniť a tak povedal,že by malo mať rado mrkvu a odvtedy mu to ostalo.Bola som šokovaná z viacerých vecí.

No a tie ich face-y ( :D ) myslím, že netreba komentovať.



,,Toto nie!´´,,Ukáž mi to!´´- rýchlo preklikol pár fotiek, tak aby som to nevidela.Vytrhla som mu ho a vrátila sa na tie fotky.

Začala som sa smiať, zobral mi ho.,,Nie, počkaj.´´snažila som sa ho získať späť, no on ho zdvihol do vzduchu.Kľakla som si a snažila sa ho získať.Vtedy ma chytil okolo pása a stiahol na seba .Dal mi pusu na nos a ja som na neho vyplazila jazyk.Prevalil sa na mňa a začal ma štekliť.Zvýjala som sa pod ním,Kričalôa a kopala nohami.On dobre vedel,že som strašne šteklivá a vedel to aj využiť.Prestal.Konečne som sa poriadne nadýchla a zotrela si slzy.Zuhol sa a ústamiu mi zaprdel na bruchu.Prišla ďalšia vlna smiechu, len som nevedela, či z toho ako to šteklilo alebo z toho bláznivého nápadu.,,Louis, daj mi to!Okamžite!Nerozumieš?Neser tygra!...´´kričala som na neho,keď mi zobral mobil a začal sa mi v ňom hrabať.nenávidím to.Vrhla som sa na neho a snažila sa mu ho vytrhnúť,márne.Stále je to chalan a je silnejší ako ja.Ha! No počkaj, ty si ma mohol štekliť vtedy, teraz som na rade ja.Jooo.Trafila som správne.Louis sa hodil na zem a začal sa zvýjať.Víťazne som sa usmiala.

LOUIS
No počkaj,však ja ti ukážem.Prevrátil som sa na ňu a v šoku som si ju prehodil cez  plece a bežal s ňou ku jazeru.,,Louis! Opováž sa ! Si mŕtvy človek ak to urobíš! Počuješ?!Okamžite ma pusti!´´začala sebou metať, kopať nohami a biť ma po zadku.No ja som sa nevedel prestať smiať.A už som spolu s ňou skočil z móla do jazera.,,Tomlinson, ty, ty,ty...´´nevedela čo povedať.Začal som sa smiať a tak ma potopila.
Celý čas sme bláznili v jazere:potápali sa, skákali, prskali sa vodou.Okolitý svet pre nás neexistoval.Cítil som vtedy niečo, čo cítim,iba keď som s ňou-Neviem to popísať.keď sa na mňa pozrela,pochopil som, čo myslel tým Liam, keď povedal, že sa topí s morí čokolády( myslel tým Dan),teraz to chápem.Keď sa ma dotkla prešlo mnou akoby 340 woltow, na celom tele som mal husaciu kožu,prešla mnou zároveň zimnica a vlna neznesiteľného tepla.Túžil som aby sa ma opäť dotkla.Túžil som ju mať vo svojom náručí už navždy a chrániť ju pred všetkým nebezpečím.Túžil som sa dotýkať jej pokožky, dívať sa jej do očí.Túžil som aby jej úsmev bol venovaný len a len mne.
Držím ju na rukách a točím ju po vode a ona sa smeje tým svojím zvonivým smiechom.Rozlieha sa do všetkých kútov.Prosím,prosím nech táto chvíľa nekončí....

Make me smile 55

Prišiel ku mne.každým jeho ďalším krokom som začínala rýchlejšie a rýchlejšie dýchať.keď došiel ku mne a sadol si oproti myslela som si,že vypľujem pľúca.Cítila som sa akoby som zabehla maratón.Pousmial sa.Ešteže bola tma a nevidel ako sa červenám.Som mu na smiech.,,Si taká zlatá keď sa červenáš.´´jaj,tak asi nič.,,Nemusíš si kôli mne vypľuť pľúca.´´och, chcem sa prepadnúť pod zem.Trapááás.No nakoniec som sa zasmiala s ním.Prestala som, začala sa tváriť vážne.Zvážnel aj on.Chytil mi tvár do rúk a upieral na mňa tie čokoládove očká.,,Dám ti času koľko len budeš chceť, ale prosím povedz mi čo ku mne cítiš.Už nevládzem,keď neviem na čom som.´´pozerala som sa na neho dosť nechápavo.Naozaj je pravda to čo povedal? Sníva sa mi to? ,,Ja...Louis....´´,,Pššššt´´priložil mi prsty k perám a tak ma umlčal.Bola som za to vďačná,pretože som nemala absolútne potuchy,čo by som mu povedala.Priblížil sa ku mne.Zatvorila som ocči a očakávala som dotyk jeho pier.Ten dotyk aj prišiel ale inač ako som si predstavovala.Jeho jemné pery mi vtisli bosk na čelo.A potom ma objal.Cítila som sa taká chránená.Schúlila som sa mu do náručia.Hladkal ma po chrbte.Zrazu mi ani zima nebola.Boli sme tam len my dvaja.Zatvorila som oči a pozorne počúvala tlkot jeho srdca.Za tej krásnej hudby som sa poberala do ríše snov.

Ráno
Neviem koľko bolo hodín ale slnko mi ostro svietilo do očí a tým mi dávalo najavo,že by bolo načase sa aj prebrať.Otvorila som jedno oko ale potom ho hne´d aj zavrela.POČKAŤ! Prudko som sa posadila a poobzerala sa okolo seba.Kde to do šľaka vlastne som? Louis.Och,tak preds to nebol sen.neviem či som bola šťastná alebo sklamaná.,,Čo sa stalo?´´ozval sa zamnou ospalý hlas.Pozrela som sa.Bol to on.Je strašne zlaty taký ospatý.Pokrútila som hlavou.,,Poď ku mne.´´načiahol ku mne ruky.Usmiala som sa a nechala sa uvezniť v jeho náručí.Až teraz som si uvedomila,že ležíme obala na vankúšoch a prikrytý dekou.,,Nedostal si pruh?´´,,Čo?´´,,No že vidím,že si ma musel preniesť, tak sa pýtam či si zo mňa nedostal pruh.´´,,Prestaň.´´Zasmial sa a tuhšie ma objal.Cítila som sa tak krásne.,,Mali by sme ísť, aby si nevšimli,že tam niesme.´´povedala som Louisovi po hodnej chvíľke.Nesúhlasne zabručal a stisom ma ešte viac.,,No ešte chvíľku a budeš mať zo mňa placku.´´,,Ale chitnú placku.´´vypľazil na mňa jazyk.začala som sa smiať a snažila sa vymamiť z jeho zovretia.Nakoniec sa mi to podarilo.No čakala ma ďalšia zložitá úloha.Dostať jeho na nohy.Po úpornom biji som nakoniec zvýťazila a dostala ho na nohy.´´Potichu´´sme sa dostali dnu      ( pričom Louis stihol rozbyť vázu a zakopnúť o stôl-z čoho vzniklo, že začal vrieskať na celý dom).Takže vôôôbec sme nikoho nezobudili.,,A vy dvaja tu čo dorábate?´´vyšplechol na nás Zayn, zatiaľ čo ostatný sa na nás dívali dosť nechápavo.Potriasli nad nami hlavami a zmizli v ich izbách.Ani sa im nečudujem, ve ď je pol 6.nechápem ako som mohla tak skoro vstať a byť pritom úplne vyspatá.Buchla som Louisa do pleca.,,Héééj, budem mať modrinu.´´,,Ou, sory, zabudla som,že baby sa nebijú.´´vyplazila som na neho jazyk a bežala do kuchyne.,,Čo si to povedala?´´ozvalo sa za mnou.,,Nič.´´,,Zopakuj to.´´,,Prepáč, ale nechcem uraziť tvoje ego.´´Začala som sa smiať.,,,No počkaj, tak za toto zaplatíš.´´a rozbehol sa za mnou.Nepodarilo sa mi uticť a skončila som v jeho náručí.,,Tak ty si myslíš, že som baba?´´,,A ja viem čo nosíš v gatiach?´´smiala som sa už úplne.,,Mám ti to ukázať?´´pustil ma a začal si rozopínať rifle.,,Niééé.´´zakričala som a otočila som sa.Plesol ma po zadku.S otvorenými ústami som sa k nemu otočila.,,A to či čo urobil?!´´len s úškrnom mykol plecami.Nebojte, nohavice mal oblečené.,,Ten zadok je súkromný majetok.´´,,Ja viem.Však je môj.´´sebavedome sa usmieval.Ja z toho chlapa nemožem.Louis mi pripravil raňajky a potom sme sa pobrali každý do svojej izby.Akurát som si obliekla tričko, ke´d sa otvorili dvere a dnu vkĺzol Louis.Hneď za sebou zavrel akoby sa pred niekym skovával.Keď ma uvidel usmial sa, prišiel ku mne a dal mi pusu na líce.Spolu sme si sadli na balkón a rozprávali sa o všetkom.Ale zásadne sme sa vyhýbali téme: My dvaja.

Make me smile 54

Sadla som si na posteľ.Mám tam ísť, či nie.Jedna polovica sa tam chcela rozbehnúť,ale tá druhá...tá druhá, sama som nevedela,čo tá druhá časť chcela.Proste mi v hlave znelo NIE!Zatriasla som hlavou a pustila som si potichu rádio, aby som nikoho nerušila.Práve tam hrala nejaká tanečná pesnička.Úplne ma prebudila, tancujúc som vbehla do kúpeľne, kde som si hodila rýchlu sprchu a vykonala večernú hygienu.V pyžamku som sa došuchtala ku posteli.Nadvihla som prikrývku a šupla sa pod ňu.Rádio mi hralo.Bola som zvyknutá na zaspávanie pri hudbe, upokojovalo ma to.Zvlášť, keď hralo niečo pomalé.Rádio som predtým nastavila, aby sa samo vyplo, takže nemusím mať strach,že by mi tu vrčalo celú noc.Brrr.Otriasla som sa zimou a zakutrošila sa hlbšie pod perinu.Mala som otvorený balkón.Vietor slabo fúkal a závesy pod jeho náporom krásne tancovali doprevádzané slnečným svitom.Len tak som ležala, dívala sa na to a nad ničím nerozmýšľala.Perami som si začala spievať slová pesničky,ktorá začala hrať.Bola pomala, oči som pomaly už zatvorila, keď som začula ten hlas.Rýchlo som ich otvorila, v rádiu hrali More than this.Pozorne som počúvala každé slovo, vrývalo sa mi do pamäti.Hoci som tú pieseň počula už asi 1000 krát, teraz to bolo iné.Postavila som sa a pomaly prešla ku dverám, otvorila ich a zbehla dole.Cez terasové dvere som vyšla von.Hoci som mala oblečené len pyžamo(pozostávalo: kraťasky a tielko) nebola mi vôbec zima.len som sa túžila čo najrýchlejšie dostať k nemu.V hlave mi stále znela tá pesnička,akoby stále hrala.Bežala som po tráve, vošla som dnu, vyšla po schodoch.Všade bola tma.Jediným zdrojom svetla bol mesiac,ktorý svietil cez oblok.Rozhliadla som sa.Lepšie zaostrila a zbadala,že niekto leží na zemi v kúte.A ten nieto bol LOUIS! Môj Louis.Znelo to divne, keď som si to povedala.Prišla som k nemu.Zrazu podlaha zavŕzgala,zastala som, začala prudko dýchať, hrdlo som mala stiahnuté a srdce mi bilo až v krku.Cítila som sa ako v nejakom horore a pritom som sa zľakla aby som ho neprebudila.Nechcela som to, neviem čo by som mu povedala.,,Ahoj, no bála som sa o teba a počula ťa spievať v rádiu ,tak som sa teda prišla pozrieť.No dýchaš takže čau.´´???? tak to by bolo riadne trápne.Len sa trochu pomrvil ale ďalej spal pokojným spánkom.Prišla som úplne k nemu.mal takú krásnu tvár.Neodolala som a pohladila ho po tvári.Mal studené líca, musí mu byť zima.Až vtedy som si uvedomila,že on tu leží bez trička.Chcela som sa zodvihnúť a ísť mu po niečo, čím by som ho prikryla,ale potom som sa mu ešte raz zahľadela na hruď.Celého som ho preskenovala pohľadom.Kašlať na to.Zdvihla som ruku a prešla mu prstami po hrudi.Mysľou som sa vrátila do tej noci.Všetko sa mi odohrávalo v hlave zas a znova.Prudko som sa nadýchla a ruku stiahla akoby ma jeho pokožka pálila.Tak som túžila dotýkať sa ho ale nemohla som.mala som v sebe veľký blok a nevedela som presne z čoho je.Je to kvôli Peťovi? Alebo je to kvôli mne?Že si neviem pripustiť, že by som mohla milovať aj niekoho takého.Že by ma mohol niekto tak strašne priťahovať ako ešte nikto? žeby som ho naozaj milovala a nechcela si to pripustiť? Neviem.Mám v tom taký zmätok,že pomaly neviem kde je sever a kde juh.Postavila som sa a pomaly zišla schodmi dole.Všimla som si,že hneď vedľa  schodov bola položená deka.Vzala som ju a vrátila sa k nemu.Rozprestrela som ju a položila na neho.Sadla som si kúsok od neho na zem.Pozerala som sa na neho a premýšľala nad tým, čo k nemu vlastne cítim.Naozaj ho milujem?Pomrvil sa a povedal niečo,čo mi vyrazilo dych.,,Vieš, ja toho  neľutujem.Zaleží mi na tebe.neviem ako ti to povedať.Chcem byť s tebou.Ľúbim ťa,Betka!´´povedal to s ospatým hlasom.Keby na konci nepovedal moje meno, myslela by som si,že ma vidiny. sny, že to hovorí El.Ale teraz? Čo , čo mám robiť? Ja?Zmätene som tam sedela a pozerala sa okolo seba akoby som hľadala nejakú záchranu.Ale nič tu nebolo.Pozrela som sa na neho.A on sa pozeral na mňa.....

Make me smile 53

,,To sa mi páči.´´-povedal Zayn.,,Tak čo, s kým si volala?´´-vyzvedala hneď Lottie,ako sa Betka ukázala vo dverách.,,Čo? S nikým.´´,,Jasné,volala si s Pethrom?´´,,S Peťom,keď už tak.A nie, nevolala som s nim.´´,,Nie?!Ibaže svietiš ako reflektor.´´,,No-a-čo,´´vyplazila jazyk a išla si naliať džús.,,Ha! Ja som to vedel.Styles, ty práčka, máš čo si chcel mať.Prehrál si.´´vyskočil Niall na sedačku a začal po nej skákať.Potom preskočil na sedačku ku Liamovi a skákal tam s ním.,,Počkaj,počkaj.Ááá, to je úľava.´´,,Fuj Zayn.Ty prasa.´´zvrešťal som.,,Uf, ty skunk, to je puch.´´povedal Liam a zoskočil z gauča a so zapchatým nosom bežal pootvárať všetky okná.,,Čo? Vy ste sa stavili?Vy ste ale...že vás to ešte baví.Kto vymyslel takú šibnutú stávku? Zayn, to je smradu, že sa nehanbíš.´´Smiala sa Betka a ovievala sa novinami.Snažila sa zahnať ten smrad od seba ale pochybujem,že to zabralo.,,No poď, všetko nám musíš porozprávať.´´-chytili ju za ruky Fizzy a Lottie a už ju ťahali hore na poschodie.Zlosť vo mne už kypela.Vedel som,že v starej budove za domom, v podkroví je boxovacie vreco.Vždy sme sa tam chodili vyzúriť.Písavali sme tam texty, rozmýšľali nad životom.Presne to som teraz potreboval.Vyšiel som z domu a po tráve zamieril k (momentálne) mojej spási.vyšiel som po schodoch okolo sena do podkrovia.Malé, útulné, krásne.Okno, cez ktoré bolo vidieť na lúky , jazero a malý lesík za domom.Jediný zdroj svetla.Aj teraz ním svietili lúče mesiaca.Bolo to tu prázne.V strede dominovalo boxovanie vrece a na zemi v rohu bolu hodené staré, veľké vankúše, na ktorých sa skvele sedáva.Vedľa nich je položený náčrtník s ceruzkami.A na dreve nad nimi boli zavesedé rukavice.Usmial som sa a prišiel k nim.Nasadil si ich.Môj boj s emóciami sa začal.Dával som to všetko zo seba.Neviem ako dlho som tu bol.Skákal som okolo vreca a udieral doňho.V hlave som stále počúval tú rytmitu.A potom to prišlo samo.V hlave sa mi rodili slová.Celý spotený som si sadol na vankúše.dal si dole rukavice a do rúk si vzal náčrtník.Ruky sa mi ešte triasli po otrasoch.Vzal som si ceruzku a na papier napísal všetko čo som mal v hlave.Ke´d som skončil a prečítal si to ešte raz rozhodol som sa,že toto nesmie vidieť nikto.Nemal by som odvahu zverejniť to.neukázal by som to ani chalanom.Je to až príliš osobné.Je tam všetko.El,Betka,ja....papier som poskládal a vložil do vrecka.Vyzlieko som si tričko a utrel si ním pot z čela.Pozrel som sa na plece.mal som tam ešte stopy ako ma vtedy Betka škrabala.Prešiel som po nich prstami a usmial sa.Keby ma niekto videl asi si pomyslí,že som chorý ale keď mne vždy pri tej spomienke prejde mráz po chrbte.Ľahol som si a ruky dal za hlavu.Mesiac ma osvetľoval.Zavrel som oči a v mysli sa vrátil do toho osudného večera.ja som mal v tom jasno, keby som mal možnosť spravil by som to ešte raz.Neľutujem toho.Ale čo Betka? Čo ona? To ma trápi, ale ako sa s ňou môžem porozprávať, ke´d sa mi stále vyhýba? A akoby to nestačilo, utvrdil som sa v tom, že má chalana.Ke´d nad tým tak rozmýšľam, nechápem prečo mám také nervy, veď aj ja mám babu.Ale zasa, už viem prečo predomnou utekala, už viem ako sa ona musela cítiť.A nechce,m si predstaviť čo prežívala ke´d som sa s El , napríklad bozkával.No keby sa ten ...ten...ony sňou bozkával, asi by som ho hneď zabil.Moje myšlienky už nenašli ďalšiu cestu, pretože som od vyčerpania zaspal.

BETKA
Konečne som sa dostala zo spárov tých doch.Dve hodiny sa ma vypytovali na Peťa.Ukazovala som im fotky, rozprávala zážitky.Snažila som sa odviesť reč aj niekam inam.lebo rozprávať stále o tom istom mauž nebavilo.Ale myslíte že úspešné? Vôbec!Zabuchla som dvere a s úľavou si vydýchla.,,nejaká vyčerpaná?´´zasmial sa Liam keď okolo mňa prechádzal.,,Že sa čuduješ.´´zasmiala som sa a mierila ku sebe na izbu.,,len tak mimochodom.Louis je vzadu v stodole, keby ťa to zaujímalo.´´Povedal skôr ako zmizol za dverami svojej izby.Prečo by ma to malo zaujímať? A čo tam vlastne robí? Takto neskoro?

Make me smile 52

Betka
Tieto dni boli najtahšie.Nevedela som ako sa mám k nemu správať, a k tomu som musela ešte každý deň volávať s Peťom.Cítila som sa tak skazene.A keď prišla El.Mslela som,že ju raz v noci udusím, neskutočne mi liezla na nervy.A keď sa po Louisovi hádzala,obímala ho, boskávala sa s ním.Musela som odísť nedalo sa na to dívať.Pýtala sa ma,prečo som taká hnusná na ňu:,,Ja?! El spamätaj sa.´´a obišla som ju.Viem,uvedomujem si to,že som to prepískla ale, nedalo sa to inak.otrebovala som Louisa vymiesť zu hlavy,plne som sa sústredila na Peťa.Volali sme si skoro stále a ten hnusný pocit sa začal strácať.
Teraz ležíme všetci v obývačke a dívame sa na nejakú komédiu čo vybrala Fizzy.A teda že vybrala dobre.Och od toľkého smiechu mám krče v bruchu.Všade sú narosypané pukance.Totiž: Harry sa s Niallom ohadzovali  a neskôr sme sa zapojili aj my.No mali ste to vidieť.Musím uznať,že Liam má dobrú mušu.Raz sa mu trafil do výstrihu a druhý krát priamo do úst.Vo vrecku mi začal vybrovať mobil.Peťo.Pousmiala som sa.Postaviola a vyšla von.

LOUIS
Už je vonku prinajmenšom 2 hodiny a stále s nieky telefonuje.Netrpezlivo pobuchávam nohou.Chalanom to už lezie na nervy ale ja za to nemožem.Stále sa pozeram na hodiny a potom na okno, cez ktoré na ňu vidím.Stále sa usmieva.Vrrrr.Už som bol aj nenápadne pri okne, či nebudem počuť o čom sa rozprávajú, ale ona sa hovorí po slovensky.Už to nezvládam.Musel som sa postaviť a teraz sa tu prechádzam ako nejaký býk a to už majú nervy všetci.,,Podľa mňa telefonuje s Peťom.´´povedala Lottie bez toho aby odtrhla pohľad od telky.,,Kto je Peťo?´´chytil sa toho Zayn.,,Jej frajer.´´...Počkaj ona má fakt frajera? Mslel ssom si ,že si robí srandu,ke´d sme sa ku sebe tak mali, ja že to nie je také vážne.,,Ona má frajera? Veď o ňom niukdy nehovorila.´´zapojil sa Harry.,,Nemusí ti všetko vešať na nos.´´,,Sem-tam o ňom hovorila, výdy keď spolu volali odchádzala z miestnosti, aj keď jej nikto nerozumel.A ten váraz na tvári hovorí za všetko.´´,,Ale v poslednej dome s ním už tak často nevolávala.´´Zamiešala sa do toho Fizzy.Hmmm, poznám ten dôvod.,,No páni, takže naša malá slovenečka má frajera.´´zapískal Zayn.Mal som chuť toho Petra zaškrtiť,zlámať mu všetky kosti a potom ho zhodiť z mosta.Taký naštvatý som nebol ani vtedy,ke´d som zistil, že Lottie s Fizzy majú frajerov.,,Podľa mňa to tak nie je.Možno jej volajú zo slovenska.Napríklad mama.Už ako dlho sa s nimi nevidela.´´,,Nie volá s frajerom.´´začali sa prekrikovať Niall s Harrym.,,Tak fajn stávka?´´natiahol k Niallovi ruku Harry.Jasné, to by nebol on.,,Stávka.´´prijal to Niall.,,Ak prehrám, budem vám všetkým týždeň prať spodky.A ak prehráš ty, tak zasa ty.´´uuuuu tak to by som nechcel.Harry bol celý šťastný,že navrhol niečo také, ale niečo mi hovorilo, že vyhrá Niall.No Harry to si dám záležať aby si mal čo prať :D,,Vy ste blázni.´´smiala sa Fizzy.

Make me smile 51

Zrazu sa mnou valila strašné slosť.Nevedel som na koho alebo na čo.Keby som mohol rozbyl by som niečo.Začal som päsťami trieskať do dreva a po tvári mi tiekly slzy..Bol som taký zúfalý, tak strašne to bolelo, potreboval som to dať zo seba von.Bez rozmýšľania som skočil do vody.Bol to šok pre telo.Akoby dostalo krč, výpadok, potopil som sa pod vodu a nemohol sa hýbať.Nič som nevidel.Snažil som sa zdvihnúť zdrevenené ruky a žačať plávať von.Dochádzal mi vzduch.POkúsil som sa ešte raz, ale bezuspešne.Zúfalosť mnou otriasala úplne.Posledný krár.Telo začalo konečne reagovať a dovolilo mi zodvihnúť ruky.Keď som sa vynoril nad hladinu zhlboka som sa nadýchol.Pozrel som sa na druhý koniec jazera a začal tam plávať.Potom som plával späť.Neviem koľko krát som to takto preplával ale cítil som,že mi začína byť lepšie.Tú zúfalosť, bolesť a hnev na samého seba akoby zo mňa obmývala vody.Nič som necítil ani vysilenie tela.Nič.Proste som len plával a plával.Priplával som ku mólu a chcel sa otočiť ale v tom ma zdrapili niečie ruky a vytiahli ma von.,,Šibe ti?!´´vyskočil som na dotyčného, hoci som mu ani nevidel do tváre.Otočil som sa a pozeral do zelených očí.,,Čo to dorábaš?´´Neodpovedal som.Nevedel som čo mu mám povedať.Pravdu? Čo ak by sa na mňa nahneval?Možno by sa mi uľavilo, ale keď ja....Bezradne som si sadol do tráva.Chvíľu stál nadomnou le potom sa tiež posadil.,,Keď som ťa videl ako prechádzaš okolo nás ako duch zľakol som sa.Niall sa išiel pozrieť na Betku.Vraj je tem ticho len sem-tam zaznie niejak čudný zvuk akoby plakala.A keď som videl ako tu tieskaš do móla vedel som, že niečo nie je s kostolným poriadkom.Keď si skočil do vody myslel som,že sa chceš zabiť.Ale kým som sem dobehol ty si už plával krížom-klrážom ako besný cez celé jazero.Tak mi prosím nehovor,že sa nič nestalo.Nie šom až taký sprostý.´´Po tom jeho monológu som sa musel usmiať.Harry je pobláznený, človek od neho málokedy počuje niečo rozumné, ale toto, to mi vyrazilo dych.Akoby som sa to s ním ani nerozprával.,,Posral som to, chápeš? Všetko!´´povedal som a skryl tvár do dlaní.Harry nič nepovedal len ma objal rukou okolo pliec.Strašne mi to pomohlo, dodal mi energiu,ktorej on má niekedy až neviac.,,Tak poď už dnu, lebo tu ešte prechladneš.´´povedal a postavil sa.Hoci sa mi nechcelo ale nakoniec ma hytiahol na nohy.Keď sme došli dnu, čakal som,že sa ma budú všetci vypytovať čo sa stalo, ale nikto sa nič nepýtal a za to som im bol vďačný.To by som už asi nezvládol.Stiahli ma k nim a aby som sa snimi pozeral,vôbec som nemal tušenia o čom bol film.Celý čas som rozmýčľal nad Betkou.Dúfam,že sa jej nič nestane.
Cez noc som nezažmúril ani na chvíľu oči.Stále som to mal pred očami, stále dookola.
Ráno somnemal žiadnu energiu a ani náladu.Sedel som na terase s hrnčekom kávy už od 5.Videl som výcho slnka.Bol tak nádherný, až teraz som začal vnímať veľa vecí z úplne iného pohľadu.Vystriedali sa pri mne už všetci ale keď usúdili, že dnes zo mňa nič nebude išli sa kúpať sami do jazera.Vôbec som nevidel Betku, bál som sa.Ale Fizzy hovorila, že sa s ňou rozprávala.Vyzerá vraj strašne ale žije a nemá na tele nijaké zranenia.Ako ma stihla ubezpečiť skôr,než som sa za ňou rozbehol.Po tej informácií sa mi uľavilo a znovu som sa zviezol na sedačku.Nemám ani tušenia koľko mohlo byť hodín, keď sa otvorili balkonové dvere a vyšla von, tá ktorú som tak túžil vidieť.Nevšimla si ma a ja som mohol zatiaľ preskúmať jej teko, či na ňom nenájdem stopy po ublíženi.Ale nič tam nebolo.Otočila sa a chcela si vziať zo stola jablko, ke´d ma zaregistrovala.Oči mala červené a opuchnuté, tvár jej horela, pod očami mala kruhy.Ten pohľad zabolel.Toto som s ňou spravil ja.Ako sa len musela kvôli mne trápiť.Otvoril som ústa, že jej niečo poviem ,hoci som nemal poňatia čo, ale vtedy sa otočila a vbehla do domu.
Takto to trvalo ešte niekoľko dní.Stále sa mi vyhýbala.Zapájala sa medzi ostatných, začala blázniť smiať sa.Človek by povedal,že je šťastná ale ja som vedel,že to tak nieje, že je to len maska aby sa kvôli nej netrápili ostatní.A ja som robil presne to isté.Keď prišla za mnou Daisy a Phoebe, že prečo som taký smutný a či ma nahnevali, som usúdil ,že to tak bude najlepšie, že nebudem trápiť ich hlavičky.A akoby toho nebolo dosť dotrepala sa sem ešte aj El.Bolo vidieť, že Betke jej prítomnosť prekáže, moc sa s ňou nebavila, pokiaľ nemusela, a vyhýbala sa všetkým situáciám, kedy by s ňou mohla byť sama.Neprajem nikomu tie výčitky svedomia,keď som sa musel bozkávať s El a pritom moje myšlienky stále lietali okolo Betky.Cítil som sa ako zradca.Betka si začala ešte lepšie rozumieť s Niallom a mňa to vytáčala do nepríčetnosti.Raz večer,keď si dievčatá skočili na babskú jazdu do mesta som na neho tak vyskočil,že keby tam neboli chalani tak sa asi pobijeme.Niall to bral v pohode, no ja som sa cítil ešte horšie, žiarlim na svojho kamaráta.

Make me smile 50

 ...mrzí ma že až tak neskoro ale skôr mi to nešlo.Ale už som doma:D takže by sa to malo dostať do normálnych koľají a časti by mali byť pridávané pravidelne :D

Hrala sa mi s vlasmi a hladila ma.Bolo tak príjemné, po celom tele mi behali zimomriavky.Perami som sa vybral na púť po jej tele.Prešiel som z ruky,na krk, líce, ku perám.Chcel som ich ochutnať, ale nakoniec som to neurobil.Sú pre mňa ako poklad a ja som si ich chcel nechať na neskor.Rukami som si ju chytil a zdvihol na ruky.Jej telo bolo také krehké, že som sa bál aby som jej neublížil.Položil som ju na posteľ.Perami som mapoval jej telo.Bolo také jemné.Zvýjala sa pod mojimi dotykmi a mne sa to páčilo.Vedieť,že ja som príčinou jej vzdychov bolo úžastné.Zrazu zo mňa strhla tričko.Kde sa to v nej bere? Veď vyzerá ako aniel a trhá tu zo mňa veci.Hmmm, tak to bude ešte zaujímavé.Ale nemožem si sťažovať,páči sa mi, keď je taká.Vrhol som sa jej na krk a zanechal jej tam značku, nech každý vidí,že je moja.Rukami ma hladila po brušku.Teraz som rád,že ma Liam presvedčil na tu posilku, ešte by som sa tu hanbil za svoje šunky.Nadýchol som sa a išiel do zakázeného územia.Perami som išiel na jej prsia.Snažil som sa byť čo najjemnejší.Perami som jej zajal brdavku a jazykom ju dráždil.Z úst sa jej vydral sladký vzdych a nechtami sa mi zaryla do chrbta.Bola to taká príjemná bolesť.Niečo mi napadlo.Nerozmýšľal som dloho a spravil to.Zubami som jej zahryzol do bradavky,nie silno aby som jej neublížil.Zaryla mi silno nechty do chrbta.Vzrušovalo ma to.To isté som zopakoval aj na druhej bradavke.Zarývala mi stále nechty do chrbta a mňa to hnalo ďalej a ďalej.Drobnými pusinkami som jej obdarovával to nádherné bruško.Keď som zatvoril oči videl som hviezdičky.Nevedel som z čoho to je.Z nej alebo z toho tepla ktoré mi roztápa telo.Zrazu ma chytila za krk a vytiahla k sebe.Zreničky mala rozšírené a jej čokoládky sa vyparili.Namiesto nich tam bol oheň, ktorý ma tak uchvácal.Mala pootvorené pery a dívala sa mi tak hlboko do očí.Mal som pocit akoby sme sa takto na seba pozerali už hodiny.Potreboval som prelomiť tú vzdialenosť medzi nami a ochutnať tie jej červené vankúšiky.Bol som od nej už malý kúsok.Prudko dýchala,oči mala zavreté, celá sa triasla.Zavrel som oči a......To sa mi iba zdá.Hovoril somsi stále v mysli.Žeby až tak na mňa pôsobila tá vášeň,že už počujem vyzváňanie?Načiahla sa rukou kamsi a prijala hovor.Tak predsa sa mi to nezdalo.Ani jeden z nás neprerušil očný kontakt.Z telefonu zaznel nejaký hlas.Nemám ani poňatiačo povedal.No videl som a cítil som,že potom Betka úplne stuhla.Toto nie je dobré.Niečo zašepkala tak potichu,že keby som sa na ňu nedíval ani neviem,že niečo povedala.Z telefonu sa ozval zasa ten hlas, to nie je angličan.Betka sa na mňa pozerala takým zvlášnym pohľadom až som sa začínal báť.Hlas sa ozval ešte niekoľko krát a opotom som počul už iba pípanie.Toto sa mi nepáči.Čo sa to deje?
Vtom sa do mňa zaprela rukou a začala ma odtláčať.Začínal som sa cítiť dosť divne.,,Čo,čo? Stzalo sa niečo? Ublížil som ti? Kto to bol?´´snažil som sa z nej niečo dostať.,,Louis odíť.Som sprostá,že som ti to dovolila.´´odpovela a aslzy sa jej valili dole tváričkou.Keď som to videl,cítil som sa tak, tak...mizerne.Akoby sa vo mne niečo pohlo.,,Slniečko, nepláč.Ublížil som ti? Čo sa stalo? Kto to bol?´´snažil som sa .Nie nemohol som jej ublížiť,veď nič epovedala a páčilo sa jej to.Čo ak je to nejaký dotieravý had, čo sa jej vyhrážal?,,Louis odíť.Som sprostá,že som ti to dovolila.Vypadni!´´s krikom opakovala ale teraz použila to posledné slovo, keď som ho počul.Prišlo to ako facka.Posadil som sa.Musel som sa nejak rýchlo spamätať.Nechcem o ňu prísť.Zabalila sa do prikrývka a otočila sa mi chrbtom.Bol to jasný znak,že ma tu nechce ale ja nedokažem len tak odísť.Počul som tiché vzlyky.Plače.,,Nepočul si? Vypadni!´´povedala tak chladne až ma zamrazilo.,,Neviem,čo som ti spravil,že sa takto správaš,ale mrzí ma to.´´ako som to dopovedal vyletela na mňa,,Nevieš čo si spravil? Bože veď sme sa tu spolu skoro vyspali,keby mi nezavolal Peťo...och som taká sprostá.´´Peťo? To je ten jej chalan.Ona toho ľutuje? Považuje to za omyl? Ie prosím nie.Cítil som sa vo vnútru taký zovretý,žalúdok som mal vo zveráku.,,Ľutuješ to?´´opýtal som sa.Vo vnútri som tajne dúfal,že povie nie a že bude všetko fajn.Ale čím bola dlhšie ticho, vedel som že sa to nestane.A tak to aj bolo.Po tej vete čo vyslovila akoby ma bodlo 100 nožov do chrbta.,,Odíď,prosím,chcem byť sama.´´opäť sa mi otočila chrbtom.Pohladil som ju po ruke.Potreboval som sa jej naposledy dotknúť, jej porcelánovo häbkej pokožky.Postavil som sa a zašepkal: ,,Aj tak si moje všetko.´´chcel som povedať,že ju milujem.Ale po tomto, mám taký zmätok,že sám neviem čo cítim.Je tu ešte El.
Keď som stál pozrel som sa na ňu posledný krát, jej tebo sa striasalo pod vzlykmi.Trhalo mi to srdce.Ako múmia som prešiel okolo sotatných v obývačke, ktorý sa dívali na nejaký film.Išiel som bosý po tráve až k jezeru.Tráva bola mokrá od rosy ale mne to nevadilo.Ani to,že vonku je zima a ja som tu len v nohaviciach.Sadol som si na malé molo,ktoré bolo pri jazere a pozeral sa na jeho hladinu,kde sa odrážal obraz mesiaca a hviezdy....