A tak sa z malého projektu, ktorý začal o pár listoch v našej schránke, stala veľká organizácia do ktorej sa postupne zapájali aj známe osobnosti a ktorá sa rozšírila nielen po Anglicku ale aj po Slovensku a postupne zasahovala do ostatných krajín.
Termín svadby sa blížil ako som sledovala ľudí okolo seba všimla som si, že všetci akosi viac stresujú ako ja. Nechcela som veľkú svadbu. Už teraz bude okolo nej dosť rozruchu. Zo Slovenska priletia rodičia, starkí a bráško s frajerkou a 4 kamaráti ešte z výšky s partnermi. To je všetko. Z Louisovej strany je zoznam hostí podstatne dlhší. Louis ma ale rešpektoval a tak svoj zoznam zredukoval na 50 ľudí zo 125. Svadba sa bude konať mimo centra Londýna a mimo Anglicka. Už teraz na nás číhajú paparazzi, neviem si to predstaviť v svadobný deň. A tak sme rozoslali falošné info, že svadba sa bude konať tu, ale skutočnosť je iná ....Jeden z producentov nám prepožičal jeho chatu. Keď sme sa tam boli s Louisom pozrieť žasla som. To nebola chata, ale slabým slovom povedané letné sídlo. Nádhera, presne môj štýl. Milujem Provensálsko a provensálsky štýl. Mojím snom je raz tam žiť. Dávnejšie sme sa o tom s Louisom rozprávali a zjavne si to dobre zapamätal. Keď som videla tú nádheru bola som mimo ...a mať v tej nádhere svadbu? Slzy v očiach mám už teraz. Vstanete z postele a pozriete sa von oknom a pred vami záhony levandulí ...no nie je to nádhera?
S Louisom sme tam prišli o dva týždne skôr aby sme si mohli pomaly chystať. Nechcela som žiadnu agentúru, chcela som si ju pripraviť sama, tak ako sa to mne páči. A Louis mi ochotne pomáhal, teda aspoň tú ochotu dobre predstieral :D Samko s nami nechcel ísť, chcel byť s chalanmi, prirodzene keď s ním blbli a prežívali druhú pubertu. Behali spolu po všetkých zábavných atrakciách v Londýne a okoliu.
S Louisom sme spolu stáli v levanduľovom záhone neďaleko sídla skoro ráno a kochali sa tou krásou. ,,Už viem prečo to tu tak miluješ.´´ Povedal Louis a poobzeral sa dookola. ,,Nedá sa to nemilovať.´´ odtrhol levanduľu a dal mi ju do vlasom. Objal ma okolo pása a pošepkal mi: ,,Takže tu by si chcela raz bývať?´´ S úsmevom som prikývla. Vedela som, že to v nasledujúcich rokoch nieje možné. Chalani majú rozbehnutú dobrú kariéru a odsťahovať sa niekde na juh Francúzska? Bol by to dosť veľký problém. ,,Noo, prečo nie?!´´ ,,Hmm?´´ nechápavo som sa na neho pozrela. Vedel kvôli čomu. ,,No vieš, Liaam bude čoskoro ocko a ak sa Zayn pochlapí tak aj on. Budúci rok zrejme pôjdeme na svadbu Naillovi, ale odo mňa to nemáš pretože ti to chce povedať sám, a Harry? to je stratený prípad. Potrebuje na chvíľu oddych aby si to všetko v hlave zrovnal. No a tak sme sa s chalanmi bavili, že by sme si dali tak rok-dva prestávku. Chodili by sme na menšie akcie, aby sme nezapadli prachom, ale žiadne natáčanie, žiadne koncerty či rozhovory.´´ Ostala som sa na neho nemo pozerať nemohla som povedať, že by som za to nebola rada, ale šokovalo ma to. ,,Samkovi by sa tu páčilo a mne sa tu tiež páči..´´ Usmial sa na mňa. ,,Ale uvedomuješ si, že by si bol kilometre od chalanov? Od rodiny,priateľov, fanúšikov a producentov?´´ ,,Áno a o to viac ma to tu láka. Žiadni fanúšikovia a žiadni paparazzi. Konečne by sme žili normálne, v kľude. No a oni? Chodili by nás pozrieť a uvidíš, že by sa im tu tak zapáčilo, že by sem chodievali minimálne na týždeň a každú chvíľu. Ešte ich budeme musieť odtiaľto vyháňať.´´ zasmial sa. ,,A čo sa práce týka? Koľkí cestujú za prácou a chodia na týždňovky? V mojom prípade by to nebolo tak často a vy by ste chodievali so mnou, keď by ste chceli.´´ Len som sa šokovane naňho pozerala. Je možné aby sa plnili sny? Louis sa zasmial a dal mi pusu. ,,Teraz to necháme tak, prvoradá je svadba.´´
Pomaly sme si všetko chystali, trávnik, stoly, výzdobu ...Chalani nám prišli pomôcť týždeň pred svadbou. Išlo nám to od ruky. S dievčatami sme chodili pozerať po miestnych obchodoch so svadobnými šatami. Najprv si mysleli, že tu nič nenájdu a nakoniec si tu aj oni kúpili šaty a tie, ktoré si prinieslo odsunuli nabok :D ...Všetko bolo pripravené. V dome bolo dosť miesta na to, aby sme tam ubytovali najbližšiu rodinu. Priateľov a známych sme ubytovali v miestnom, nádhernom rodinnom hotelíku. Ostávala už len rozlúčka so slobodou. Videli ste niekedy Mamma Mia! ? Nie? tak si ju pozrite! A ak áno, tak presne v tak (podobne) vyzerala nakoniec aj naša rozlúčka. Nečakala som to. Nakoniec sa k nám pridali aj miestné dievčatá, s ktorými sme sa stihli zoznámiť popri tom, ako sme kupovali a zháňali veci na svadbu. Sú tu veľmi priateľský ľudia, pomaly akoby to bola jedna rodina. Hudba, tanec, zábava!
