Make me smile II. 25

Dá sa povedať, že nasledujúce dva mesiace boli pre nás ako-tak pokojné. O mne a Samkovi sa verejnosť ešte nedozvedela a tak sme sa mohli bez akýchkoľvek problémov pohybovať po verejnosti. Samkovi sme s Louisom vybavili lepšie, ale nie zazobanú školu. Nechcela som, aby do školy chodil so zbohatlíckymi deťmi a potom nachytal od nich ich maniere. Louis mal pravdu, s prácou som problém nemala. Vyslovene som zakázala aby do toho pchal nos. Chcela som si ju zohnať sama a aj sa mi to podarilo. Učila som na škole s problémovými deťmi. Bola to akoby škola spojená s detským domovom. Prácu som si ihneď obľúbila.
S Lucy a dievčatami sme začali tam kde sme skončili a pritom akoby od začiatku. Veľa vecí sa v našich životoch  zmenilo a to potom ovplyvnilo aj nás. Spoznávali sme sa, ale okamžite sa stalo mojou rodinou. S Niallom som musela stráviť jeden celý deň osamote aby sme sa dostatočne porozprávali. Louis bol z toho dosť nervózny a chalani sa mu smiali, že žiarli. Ale on si to ani za nič priznať. So Samkom sme sa nasťahovali do Louisovho priestranného domu. Nedokážem pochopiť ako dokázal v takom obrovskom dome bývať sám. Muselo mu tu byť smutno. Louis mi nechal voľnú ruku a tak som ho mohla pozariadzovať po svojom. Samkovi sme spolu s chalanmi vymaľovali izbu do safari štýlu. Bola krásna.

Stretla som sa aj s Danielle a Perrie. Tie dve som nevidela strašne dlho. Chýbali mi. O čo viac som bola prekvapená, keď som na oboch prstenníkoch zbadala obrúčky. Bola som z toho v príjemnom šoku. Žiarili šťastím a ako som si stihla všimnúť Danielle sa začínalo rysovať aj malinké bruško. Liam žiaril šťastím.
Parrie bola naopak nešťastná. So Zaynom boli vzatí dlhšie ako Dan s Liamom a im sa bábätko ešte nepošťastilo. Snažila som sa jej vysvetliť, že na tom nezáleží a že určite to príde v ten správny čas. Aby to vypustila z hlavy a nemyslela na to. Však v jednej slovenskej pesničke sa spieva: ,,Čo má prísť príde...´´ Bolo zvláštne, že ako mi pred rokmi Perrie liezla na nervy, tak som si ju teraz obľúbila. Harry ostal Harrym. Lámač ženských sŕdc, alebo ako sa mu chalani smejú trháč ženských blán. Je mi ho ľúto, pretože nikedy mám z neho pocit, že už aj on by sa rád usadil a našiel si dievča, s ktorým by mohol plánovať budúcnosť. Je na ňom vidieť, ako s takou malinkou závisťou pozerá na Liama, keď hladká Danielle bruško. A Niall bol stále mojím Niallom. V každej chvíli usmievavé a žiariace slniečko, on vie ako človeku zdvihnúť náladu.
S Louisom sme k sebe nachádzali cestu. Každý deň bol pre nás ako nový začiatok. Spoznávali sme toho druhého, ako sa stihol za ten čas zmeniť a skúšali, či spolu vôbec vydržíme v jednej domácnosti. A na počudovanie nám to išlo veľmi dobre.

A keď jedného krásneho večera prišiel domov zo štúdia s obrovskou kyticou tých najpestrejších kvetov ostala som šokovaná. Bola taká nádherná, akoby ju priam na lúke natrhal. Nedovolil mi sa ani spamätať zo šoku, keď: ,,Stráviš so mnou zvyšok života? Budeš mojou manželkou, ktorú budem milovať najviac na svete a zahrniem ju všetkou láskou? Budeš mamimou našich detí? Vezmeš si ma za manžela a vezmeš si srdce, ktoré ti dávam?´´ a vytiahol malú kvietkovanú krabičku, ktorá ukrývala prekrásny prsteň. Nezmohla som sa ani na slovo a so slzami, ktoré mi kropili tvár som sa mu vrhla okolo krku.

 Náš vzťah už nebolo nutné tajiť a tak sme len potvrdili dohady a fámy, ktoré kolovali. Na moje očakávanie, sa táto informácia prijala vcelku pokojne. Bála som sa nájazdom fanúšičok, ktoré nezvládnu,  že im beriem ďalšieho directoriaka a vediem ho do ´´chomúta´´. Že už bude zadaný a oni budú mať smolu. Nič z toho sa nestalo. Práve naopak, začali mi chodiť listy, v ktorých sme nachádzala povzbudivé slová nielen od ich fanúšičok, ale aj od dievčat, ktoré sa ocitli v podobne situácií, v ktorej som sa pred pár rokmi ocitla aj ja. Slobodná mamička! Rozhodovanie, či si dieťa nechať alebo ísť na potrat. Najťažšie vec! Dievčatá mi písali, ako vo mne videli oporu, že všetko sa dá zvládnuť a že nemáme právo zabiť nevinné stvorenie, ktoré vonkoncom nemôže za vyčíňanie ich rodičov.
Tieto listy ma inšpirovali a tak som s pár ľudkami,ktorí sa rozumejú počítačom viac ako ja vytvorila stránku práve pre takéto dievčatá. Mohli tam dieľať svoje pocity a trápenia a navzájom si pomáhať, utešovať sa a posilňovať. Aj ja som sa snažila s nimi čo najviac komunikovať a stretávať sa s nimi. Chalani sa zapojili a venovali peniaze tým dievčatám, ktoré ich potrebovali. Nakúpili sme im výbavičky, pomohli platiť prenájom a všetko čo potrebovali. Po čase sa  nám začali ozývať neznámy ľudia, že sa chcú k nám pridať a pomôcť. Bola som šťastná, toto bolo to o čom som celý život snila. Pomáhať ľuďom. Popri všetkom vrcholili prípravy na svadbu, ktorá sa bleskurýchle blížila.....