Deň D je tu. Od rána sa tu zhromažďovali ľudia. Rodina, priatelia, kolegovia. Dom sa pomaly plnil. Z okna som pozorovala, ako s pohárikmi v rukách vysmiaty chodia po záhrade, rozprávajú sa, zoznamujú s novými ľuďmi. Do nálady hrala mladá kapela z Prahy, do ktorých sme sa s Louisom zamilovali keď sme sa raz prechádzali po Karlovom moste, kde hrali.
Motýliky v bruchu neprestávali. Nervozita sa ma zmocňovala. ,,Zlatko, tu máš daj si. To ťa upokojí.´´ mamina mi podala šálku môjho obľúbeného mätového čaju. ,,Kedy príde kaderníčka? Už je načase aby si sa začala chystať.´´ Sadla si na posteľ a odpila si zo svojej šálky. ,,Nepríde.´´ povedala som s pokojom a naďalej sa pozerala na plniaci sa dvor. Za mnou sa ozval kašeľ, sama pre seba som sa pousmiala. ,,Nepríde? Ako to? Čo teraz? Kto ťa učeše? A kto ťa nalíči?´´ ,,Ty.´´ pokrčila som plecami a otočila som k nej. Tá šokovaná tvár na úplne rozosmiala. ,,Mami, vždy si ma česala a maľovala. Či som šla na ples alebo stužkovú. Ty jediná vieš čo sa mi naozaj hodí a vždy to spravíš tak, že som spokojná. Jedine ty to vieš najlepšie. Svadba je len raz za život. Dúfam. Chcem aby si ma nachystala ty.´´ Prišla som k nej a dala jej pusu na líce. Takúto chvíľu už možno tak skoro nezažijeme a ja si chcem vychutnať posledné chvíle s maminou ako dcéra a mama. Samozrejme, že aj potom ňou budem, ale už to bude iné. Mamina si ma pritisla na líce, po ktorom sa jej kotúľala slza. ,,Ale mami. Neplač prosím ťa. Dnes sa máme smiať a radovať, nie plakať. Ešte rozplačeš aj mňa.´´ Povedala som so smiechom a začali si utierať slzy, ktoré si už našli cestu von. ,,Ja viem, ale moje malé dievčatko sa už stane ženou.´´ Silno sme sa objali. Nikdy som si tak neuvedomila, tak ako teraz, aké sú objatia od mamy vzácne. ,,Tak šup-šup sadaj, nech to všetko stihneme.´´ popohnala ma mama a bežala si do kúpelne po ´´nástroje´´. S maminou sme sa nasmiali, spomínali sme na trápne chvíle, ktoré sme zažili, za zábavné situácie, ktoré sa doma stali, na vtipné scény z filmov, ktoré sme spolu videli, dostávala som posledné rady do života, ktorý ma teraz čakal. Po pár hodinách, akurát keď mi dokončovala make-up do izby vošla Louisova mamina. ,,Wau.´´Ozvalo sa hneď ako vošla do izby. ,,Si nádherná nevesta zlatko.´´ Prišla ku mne sa dala mi pusu do vlasov. ,,Skvelá práca.´´ usmiala sa na maminu, tie začali hne´d spolu hrkútať. So smiechom a prevrátením očí som sa postavila a zo skrine vytiahla šaty, ktoré boli ešte schované v obale a odišla som susednej izby, kde som sa začala pomaly obliekať. Do prehrávača som zasunula USB, ktoré som dostala od brata pred svadbou. Boli na ňom všetky pesničky môjho ´´mládi´´, ako povedal. A mal pravdu, ku každej sa mi viazala nejaké spomienka, či už som behala okolo stola a predstierala, že som rocková hviezda na koncerte, alebo išla na prvú diskotéku, alebo dostala prvú pusu. Bolo to zaujímavé a zvlášť, keď som si uvedomila že sa sama pre seba smejem pri tom ako si na to spomínam. Ešteže ma nikto nevidel, lebo by si myslel, že mi z tej svadby a rozruchu okolo už vážne preskočilo. Akurát som sa mordovala so zipsom na šatách, keď niekto zaklopal. Bola to Lottie.
podala mi ju. Bola jednoduchá ale páčila sa mi. Lottie tú svoju zvierala v ruke. Jej vôňa ma hneď udrela do nosa, bola som prekvapená, že sa rozhodla pre levandule. ,,Ukáž? Krásne vonia. Kedy si to stihla?´´ ,,Ráno som šla na pole natrhala si levandule a teraz, keď som mala trochu čas som si ju zviazala. Môže byť?´´ ,,Jasné, je nádherná a riadne bohatá.´´ Podrobne som si ju prezrela. ,,Bodaj by nie, keď som ich trhala hodinu a vytrhala pol sadu. ´´ zasmiala sa. ,,Ešteže nie je váš. Poď ukážeme sa mame.´´ chytila ma za ruku a ťahala do izby, kde sedeli na obe mamy. Ich smiech sa rozliehal chodbou. Lottie zaklopala. ,,Ste pripravené?´´ Smiech okamžite stíchol a Lottie otvorila dvere. Obraz, ktorý sa nám naskytol rozhodne stál za to. Keď vidíte, ako naraz dve ženy vyvalia oči a otvoria ústa bez toho aby sa dohodli...no nezasmejte sa. So slzami v očiach a slovami Zlatíčko moje sa ku nám rozbehli. Najprv si každá vybozkávala tú svoju a potom tú druhú. Veľa času do začatie obradu neostávalo a tak medzi nás zavítal ocino. Keď ma uvidel zastavil v polke rozrozprávanej vety, ticho sa na mňa pozeral a potom si so zloženou hlavou v rukách sadol do kresla. prišla som k nemu a objala ho. ,,Ľúbim ťa ocko.´´ ,,Aj ja teba, slniečko. Už si krásna mladá dáma. Vyrástla si mi do krásy.´´ Povedal a pohladil ma po líci. Nevidela som ocina často plakať, ale teraz som si s ním poplakala aj ja. ,,Neplač, lebo moja robota bude márna.´´ Povedala s uslzenou tvárou mamina a sadla si ocinovi na druhé koleno a spoločne sme sa objali. Moc som nechápala takéto dojímavé scény na svadbách, ale to človek pochopí až keď zažije. ,,Tak slniečko, pripravená?´´ prikývla som. Ostatný pomaly odišli z izby a išli si posadať už na svoje miesta. V izbe sme ostali len ja a ocino. S krížikom na čelo mi nastavil rameno a ja som sa ho chytila. Obrat sme nemali v kostole, ale keďže na konci záhrady bola postavená kaplnka, hneď vedľa veľkého dubu, ktorá bola posvätená mohli sme mať svadbu aj tam. S Lottie sme vymysleli, že z konárov spustíme lampášiky. Podobnú výzdobu sme použili aj
v provizórnej sále. Zrealizovali sme Louisov nápad a na záhrade postavili obrovský stan s odkrytou strechou. Keď mi svoj nápad hovoril nevedela som si to predstaviť, ale teraz keď to bolo hotové musím uznať, že je to nádherné. Teším sa na večer, keď bude zapadať slnko. Lampášiky a malé svetielka rozvešané po stane budú nič oproti tej kráse, ktorá nastane. S ockom sme stáli za všetkými vzadu. Záhradou sa rozliehal šum. Zazrela som vpredu Louisa. Bol mi otočený chrbtom a Niall mu upravoval oblek. Chalani ho povzbudivo potľapkali po chrbte. Lottie si ma spredu všimla a žmurkla na mňa, potom dala pokyn kapele a zboru a tí začala hrať. Zbor tvorili priatelia, s ktorými som často trávila čas a sem tam si s nimi zaspievala na omši. Ale radšej som ich počúvala. Ich zamatové hlasy vás upokojili a vy ste zabudli na starosti a trápenia. Ponúkli sa, že zaspievajú a ja som neodmietla. Spev a hudba všetkých upozornila, že tá chvíľa je tu. Záhrada stíchla a boli počuť len tóny pomalej melódie. Louis a otočil. Po celý čas, čo som kráčala s ockom k nemu sme sa n
na seba pozerali. Ani raz sme neuhli. Pri Louisovi mi ocko dal poslednú pusu a potom si šiel sadnúť. Louis ma chytil na ruku a Niall ho potľapkal po chrbte a šeptom dodal: ,, Nádych kámo! ´´ Vtedy sa Louis zhlboka nadýchol, až teraz som si uvedomila, že zadržiaval dych odkedy sa otočil. S chalanmi, ktorí sedeli hneď za na mi sme na ňom zasmiali. ,,Aj ja som bol taký?´´ spýtal sa so smiechom Liam. ,,Nie, ty si bol horší. Keď si uvidel Danielle museli sme ťa zozadu pridržiavať aby si nám pred oltárom neodpadol.´´ Povedal Zayn následkom čoho sa všetci rozosmiali. ,,Si nádherná. ´´ zašepkal Louis. Po obrade sme sa všetci presunuli do stanu, kde sa podávalo jedlo. Potom nasledoval novomanželský tanec, otcovský tanec, odčepčovanie (čím sme zaujali neslovenskú časť hostí, ktorí túto slovenskú tradíciu nepoznajú). Zábava nemala konca. Chalani spolu s Lottie,Fizzy a mojím bratom si pripravili zábavné video, v ktorom boli zábery z môjho a Louisovho života. No ták som sa nehanbila už dávno- ale v dobrom. Zaručene sme pobavili všetkých. Mala som pocit, že som v rozprávke. Louis držal malého na rukách a spolu sme tancovali. Konečne sme boli rodina. O tomto dni som vždy snila ale ani vo sne by som si nepredstavila, že to bude tak nádherné. Povedal Louis. ,,Montpezat 24.´´ Nechápavo som sa na neho pozrela. ,,To je ulica, na ktorej je náš nový dom.´´ usmial sa. ,,Včera som ho kúpil. Nádherná záhrada, z ktorej je východ na malé levanduľové pole. A určite sa zamiluješ aj do kvetinového sadu, ktorý je pred vchodom.´´ ,,To naozaj?´´ povedala som s trasúcim sa hlasom. Louisovou odpoveďou bol bozk, ktorý mi úplne stačil. 