EVERYTIME! 27

„Keď sú raz spolu dve, chalan nemá šancu.“ Podali si ruky a znova si začali púšťať hudbu na celú izbu. 

„Prečo sme skončili pri romantických a deprimujúcich pesničkách?“ Otočila sa Jessica na Nicki, ktorá pomaly pila svoje kakao.
„Pretože vždy vedia rozplakať, s toľkým šťastím v nich.“ Jemne ju štuchla do rebier a Jessica si zas odkusla zo svojho kúska Orea.
„Máš nejakého frajera?“ Zasmiala sa Jessica a pridržala jej Oreo, pri ústach z ktorého si Nicki odhryzla.
„Tento rok som mala zásadu. Chalani sa stavajú vždy až za hudbu a tým čo ťa baví.“ Jessica začala rozmýšľať, že by sa jej to teraz hodilo. Oboch milovala celým svojím srdcom, ale nechce nič vážne. Teraz nie.
„Myslím, že v tom máš úplne pravdu.“
„Kedy...dnes! Som nemala pravdu.“ Zasmiala sa Nicki a podložila si rukou hlavu.
„Ale počula som, nó vlastne čítala..., že medzi tebou a Justinom to iskrí. Neprirovnávajú vás v to, čo tvrdíte vy, majú svoju vlastnú pravdu.“
„Keby v tom bol len Justin.“ Jessica si vzdychla a Nicki len otvorila ústa.
„To si zo mňa robíš srandu.“ Hodila do nej vankúš. „Že aká hnustná!“
„Nikto o tom nevie.“ Jessica si vzdychla a naspäť jej hodila vankúš.
„Chcem vedieť kto to je. Je pekný? Sexi? Vysoký?“
„Zayn.“
„Čože? One Direction Zayn Malik?“ Jessica len prikývla a mala na tvári ten priblbý úsmev.
„Si v tom až po uši.“ Zasmiala sa Jessica a dala jej ruku okolo ramien.
„Takže dvaja čo?“
„Ja za to nemôžem, že sa po dlhej dobe objaví jeden, keď sa spoznám s tým druhým.“ Vankúš, ktorý po Jessica hodila Nicki si teraz Jessica pritláčala k hlave.
„Máš to ešte viac komplikovanejšie, než som si myslela, že je tvoj život.“
„A to nevieš ešte všetko.“ Nicki až teraz zavrela notebook a úplne sa sústredila na Jessicu. V izbe nastalo ticho a Nicki upierala pohľad na Jessica, ktorá nepravidelne dýchala.
„Vieš o mne úplne všetko a ja som sa dnes dozvedela o tebe veci, o ktorých si myslím, že vedela len Mandy a niekedy Justin, ako si hovorila. Tak čo tu môže ešte byť.“ Jessica chcela zmeniť túto tému, ale skôr než stihla niečo povedať, Nicki začal zvoniť telefón. Pozrela sa na ňu ospravedlňujúcim pohľadom a prešla k oknu, kde hovor prijala. Jessica si skontrolovala svoj mobil, ktorý mala na nočnom stolíku. Rozsvietili sa 2 nové správy.
*Dúfam, že sa dobre bavíš. Ale ľudia okolo chcú spať. L.* Jessica sa zasmiala a hneď rozklikla aj druhú.
*Louis si robí srandu ešte sú stále u mňa a nemôžem sa ich zbaviť. S.O.S* Táto bola od známeho čísla. Od Nialla. Jessica sa zas zasmiala, nad tým, akých má skvelých ľudí okolo seba, len keby bola aj skutočnosť taká skvelá. Nicki hovor zrušila a znova si sadla na posteľ, kde sedela predtým.
„Budem sa musieť už vrátiť.“ Ospravedlňujúco sa pozrela na Jessicu.
„To je v pohode. Naozaj si mi prirástla k srdcu Nicki.“
„To MOZNO. Čo možno, s určitou platnosťou môžem povedať, aj ja ty tajomná Jess, ktorá sa skrýva pod veľkou slupkou tej Jessici, ktorú pozná každý, ako dieťa šťastia.“ Jessica objala Nicki. Nicki si zobrala ešte všetky svoje veci a šli spolu k dverám.
„Aby som nezabudla, keby niečo 205 to istí.“ Zasmiala sa Nicki a už jej nebolo. *Dieťa šťastia* Tieto 2 slová Jessice chodili stále po mysli. Šťastia? Ani ho nepoznala. Vždy keď mala možnosť sa k nemu priblížiť, stalo sa niečo horšie. Už ho ani nechcela vidieť, pretože sa obávala reakcií okolia. Ešte spratala ostatné veci na zem a išla do kúpeľne, kde si dala dlhý kúpeľ. Keď vyšla z kúpeľne už oblečená v kraťasoch a dlhom tričku, konečne mohla ísť spať. Trápilo ju veľa vecí, ale už na ne nemala silu. Jej telo ich už neprijalo. Nie dnes! Dnes určite nie. Jej viečka pomaly klesali do hlbokého spánku.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Po izbe sa rozliehali prvé tóny Help, I´m alive a Jessica sa snažila rukou nahmatať svoj mobil aby to mohla vypnúť. Jej oči boli stále zavreté a rukou sa snažila nájsť ten mobil. Keď sa jej to už konečne podarilo vypla budík a pomaly otvárala oči. Na mobily svietilo 7.30. Rukou si ešte raz prešla po tvári a pomaly sa posadila. Avšak uvidela aj na vrchu pár správ a neprijaté hovory. Rozklikla ich.
*Jess, nemôže to byť stále takto. Potrebujeme ťa aspoň počuť, sme tvoji rodičia.*
*Nerob mi toto. Vieš, že mi to ubližuje a aj v tomto stave.* -A vy ste nám neubližovali dosť?- Jessica na ostatné správy už nemala náladu. Boli vlastne už z 3 dní a stále sa len opakovali. Všetky ich zrušila a potriasla hlavou na znak nesúhlasu. Už ani jednu slzu. Už nie. Dosť ju to ničilo, celé jej vnútro, ale musela sa s tým vysporiadať, tak ako vždy. A na to najlepšie bol len čas, s ľuďmi, ktorých milovala. Po špičkách prešla do kúpeľne kde si dala rýchlu sprchu a ranná hygiena nemohla chýbať. Trošku sa primaľovala a už sa obliekala do pohodlných vecí. 

K tomu ešte biele okuliare, ktoré si nasadila hneď aj na oči.
Otvorila dvere, ktoré za sebou hneď aj zavrela a vedela za ktorou osobu má práve teraz ísť. Jej kroky ju viedli vpred až kým nezastala pred dverami na ktoré zaklopala.

Pri západe slnka 26

Surovo jej oddelil od seba stehna, ktoré k sebe tisla. Na nič sa jej nepýtal. Nič jej nehovorila, nedal jej priestor. Surovo do nej vošiel a domom sa ozval jej výkrik. Taylor nebral ohľad na to, že karinine telo sa vzmieta v bolestivých kŕčoch. Išlo mu len o to užiť si túto chvíľu. Vedel, že tento moment musí využiť a vyťažiť z neho čo najviac. Už sa mu to nepodarí. A on si ho hodlal vychutnať.Prirážal do nej stále, stále a prudšie. Karinina tvár bola zvráštena od bolesti. Zmáčavali ju horké slzy ale Taylorovi to nerobilo problem. Oblízol ich jazykom a zasmial sa. ,,Len plač princezná, ale aj tak ti to nepomôže.´´ Potom jej vtrhol jazykom do úst. Toto mu nedovolí. Zobral si jej česť. Zobral si jej panenstvo. Ale jej bozky mu nedá. Tie patria len a len Harrymu. Hoci, po tom, čo s ňou Taylor skončí ju už asi nebude chcieť. Ale toho jediné si hodlala pred ním uchrániť. Šklbla hlavou a vyvliekla zo svojích úsť Taylorov jazyk. Taylor sa naštval a schmatol Karin za vlasy. Silno nimi šklbol a ona vykríkla. Využil to a vplával jej zase jazykom do úsť. Karin sa snažil odtiahnúť sa od neho, ale nedovolil jej to. Napadlo jej ako sa z toho môže dostať, hoci vedela, že to bude mať svoje následky, ale bozky si uchráni. Vzal si všetko, ale bozky mu nedá. Silno cvakla zubami a zahryzla mu do jazyka. ,,Kurva!´´ vykríkol taylor a chytil sa za ústa. Z očí mu šľahali plamene. Karin striaslo. Bola si vedomá toho, že to zrejme prehnala. Toto bude mať zlé následky. Taylor sa napriahol a strelil jej takú facku, že jej až prerazil peru. Cítila krv. Toto je jej chvíľa. Zozbierala všetky zvyšky síl, čo mala v sebe a odkopla Taylora zo seba. S námahou sa postavila. Hlava sa jej krútila a telo sa jej triaslo. Nemohla sa pomaly ani hýbať, pretože medzi nohami cítila obrovskú bolesť. Ale teraz to nemohla nechať tak. Má možnosť újsť a pokúsi sa o to. Chytila sa kľučky a na tvári sa jej zjavil malý úsmev. Dostane sa odiaľto. Stlačila ju..... ,,Kamže kam ty malá mrcha. Toto si odsereš.´´ Schmatil ju za vlasy a hodil na zem, preletela obývačkou a narazila do steny. Taylor prišiel k nej a začal do nej kopať, udierať päsťami, pľuť na ňu. Toto bol jej koniec. Možno sa konečne uvidím s maminkou. To boli jej posledné myšlienky pred tým, ako upadla do bezvedomia. už necítila bolesť, už necítila nič.......

EVERYTIME! 26

Potom sa už len rozlúčka vzdušným bozkom a zavrela dvere na svojom apartmáne.

Rozbehla sa a skočila do svojej postele šťastná. Prvý krát čo je šťastná v tejto izbe. Podišla k tým veľkým oknám a odhrnula závesy. Naskytol sa jej pohľad na to úžasné San Francisco, ktorému je za veľa vďačná, práve týmto dňom. Dole pred hotelom boli už aj fanúšikovia, ktorý držali transparenty: *Milujeme ťa Jess! Naša Jess čislo 1! San Francisco ťa miluje* a podobné, tie dodávali najviac energie. Fanúšikovia. Milujúci fanúšikovia, ktorý sú na nezaplatenie. Konečne si vyzula topánky, ktoré si hodila vedľa postele a z kufra si vytiahla tablet, na ktorom už mala rozkliknutý twitter.
*Love you San Francisco! You guys are incredible. Love you all. I´m very pround, that I have got you . Lots of love* S úsmevom na tvári tweet odoslala a odpísala ešte pár fanúšikom, ktorý jej písali ako veľmi ju obdivujú. Nechápala vlastne ani kvôli čomu, vždy robila len to čo ju bavilo pre nich, pretože pri nej vždy stáli. A teraz ju čakala ešte jedna povinnosť. Odblokovala svoj mobil a zmačkla rýchlu voľbu na ktorej mala Justina. Po pár zazvoneniach počula ten jeho zachrípnutý hlas.
„Prosím?“
„Takže už ma nemáš ani uloženú?“
„Jess, vieš koľko je hodín?“ Ozval sa ešte viac zachrípnuto. *Ups*- pomyslela si. Uplne zabudla na časový posun.
„Prepáč, prepáč, prepáč.. zavolám neskôr.“ Chcela to už položiť ale Justin si len pobavene vzdychol.
„Čakám, kedy sa mi ozveš už 27 hodín, takže naozaj ti to zakazujem zrušiť.“ Zasmial sa a Jessica pomyslela na jeho tvár, ktorá sa na ňu usmieva ešte v mysli. Chýbal jej Justin. Aj keď bola teraz so Zaynom, ktorému patrilo jej srdce, polovica predsa len patrila aj Justinovi.
„Ty si to počítal. Neverím.“ Zasmiala sa Jessica.
„Ako sa tam máš?“
„Vlastne tak pomaly.“ Má mu povedať o Liamovi? Rodine? Nie, hneď tie myšlienky z hlavy vyhnala a pokračovala ďalej.
„Prípravy by mali začať od zajtra a bude to poriadna práca, keďže máme len pár choreografií.. takže zajtra keď uvidím posteľ, už sa jej nehodlám vzdať.“
„Typická Jessica.“
„Posteľ je posteľ. Ty sa pochváľ.“ Trošku popohnala aj Justina aby sa vyjadril k sebe.
„Toto je moja posledná noc v Londýne a zajtra ráno mi letí lietadlo. Takže vidím to, že obaja začíname tvrdo pracovať až od zajtra.“
„Presne! Ale viem, že to zvládneš. Si predsa z légie prvých no nie?“ To bol prvý názov ich tzv. klubu, ktorý si vytvorili ako decká v Stratforde. Justin sa zasmial do telefónu. 
„Na to som skoro už aj zabudol.“
„Na to sa nikdy nezabúda!“ Jessica pokrútila hlavou. Síce ju nevidel, ale bol to reflex.
„Ach, Justin. Ja chápem, že chceš spať, tak prečo to nepovieš hneď. Nemusíš mi zaspávať pri telefónne.“ Jessica hovorila dosť nahlas do telefónnu, po trošku dlhšom tichu, ktoré v ňom nastalo.
„Ehm?“ Počula len zmetený hlas Justina.
„Nič zlatíčko, spinkaj ďalej. Sladké sníčky.“ Jessica rýchlo vypla hovor a zasmiala sa nad tým. Aj tak teraz by tam malo byť asi 2 hodiny ráno, tak bola rada, že z neho vytiahla aspoň niečo. Aj to bol pokrok. Mobil odložila na posteľ a znova sa venovala tabletu. Trošku aj pozabudla na čas, pretože pri dverách počula zaklopanie. Prvé čo ju napadlo boli chalani, ale pri ceste k dverám si spomenula na Nicky. Hneď sa trošku viac potešila. Nechcela, aby tento deň skončil, keď sa už uberal tou správnou cestou. Otvorila dvere a presne v nich bola tá usmievavá tvár, ktorú čakala.
„Naozaj nevadí, že...“
„Prestaň Nicki.. som rada, že si prišla.“ Pootvorila viac dvere a rukou naznačila, že má vojsť.
„Máš tu neporiadok vieš o tom?“ Jessica pokrčila ramenami.
„Asi nepatrím medzi tých poriadkumilovných ľudí.“
„To je moja parketa. Upratovanie je moje, ani neviem odkiaľ sa to vo mne zobralo.“ Zas sa smiala tým zvonivým smiechom, pri ktorom sa musela Jessica tiež vždy zasmiať. Jessica si sadla k nej na posteľ a obe sa rozprávali ako keby sa poznali už dlhšiu dobu. Nicki Jessice veľmi pripomínala Mandy aj keď boli úplne odlišné, ale jedine s Mandy si rozumela na prvom stretnutí s nikým iným a tento krát to bola aj Nicki s ktorou si padli do oka už prvý krát. Nicki cítila k Jessica , len pozornosť idola, ale čím viac ju začínala spoznávať, bola presne ako kamarátka, ktorú chcela vždy mať.
„Čo tak spraviť niečo bláznivé?“ Nakoniec sa spýtala Nicki po dvojhodinovej spoznávacej zábave.
„Si blázon.“ Pokrútila Jessica hlavou keď začala tancovať a popri tom si spievať.
„Waw, máš nádherný hlas.“ Ostala prekvapená Jessica, keď ju počula. Nicki sa len začervenala.
„Spievaš?“ Pokračovala. Nicki len prikývla.
„Tak dve hodiny sa tu rozprávame a ty mi nepovieš, že spievaš.“ Jessica do nej hodila vankúš.
„Mám zatiaľ len dve pesničky, ale aj tie mali tu v San Franciscu veľký úspech.“
„To je úžasné.“
„Tak trochu sa snažím. Ale teraz nad týmto nerozmýšľajme. Takže?“
„Babská jazda.“ Vedeli, že myslia na to isté. Nicki si šla po svoj notebook do svojej izby.
„Môžeme začať.“ Odkričala od dverí a obe sa začali smiať. Toto Jessice chýbalo asi najviac. Ženská strana. Od Mandy sa priatelila len s hviezdami, ale oni mali tiež svoju kariéru, takže sa stretávali len na významnejších akciách a spoločných akciách pár krát do roka. Nicki zapojila repráky do svojho notebooku a po celej izbe sa ozývala hudba od Justina Timberlake – Rock your body.
„Takže stará klasika? To sa mi páči.“ Jessica a Nicki si spoločne dali päť a začali si vytvárať spoločný zoznam skladieb.
„Toto tam daj.“ Pozerali sa na množstvo pesničiek na Nickinom notebooku.
„Aj to!“
„Ako je možné, že máme toľké množstvo spoločných pesničiek.“
„Mňa sa nepýtaj, hviezdy sa rodia predsa spoločne.“
„Súhlasím.“
„Potrebujeme si objednať niečo fákt skvelé.“
„Kakao.“
„A Oreo.“ Dodala Jessica po prvom návrhu Nicki.
„My sme ale dospelé.“ Nicki išla zavolať na hotelovú službu, pričom sa snažila flirtovať s tým chalanom na druhej strane. Obaja sa poznali dostatočne dobre, ale Nicki na neho mala zálusk. Na konci ho poprosila aby to priniesol on.
„Flirtuješ s chalanmi od hotelovej služby?“
„Uvidíš keď tu príde.“ Nicki si len vzdychla.
„Chcem ho vidieť.“ Bežali obidve k dverám, keď počuli zaklopanie.
„Slečna Madson a Nicki? Ty čo tu robíš?“ Nicki sa začervenala a prestala hovoriť. Jessica nechcela nechať trapas na Nicki tak tú situáciu vyriešila.
„Moja nová kamarátka.“ Pritiahla si ju bližšie k sebe za ramená a dala hlavu nabok. Vedela, že nad tým nemá rozmýšľať keď má teraz Zayna a Justina, ale bol vážne sexi. Pootočila hlavu trošku nabok a zasmiala sa sama na svojej reakcii. Toto robila vždy len pri chalanoch, ktorý boli naozaj kus. Nicki si to pomaly od neho zobrala a podala to Jessice, ktorá už odchádzala dovnútra. Oprela sa o zárubňu dverí.
„Ďakujeme Tobi.“ Usmiala sa na neho a kým stihol niečo povedať, dala mu bozk a rýchlo za sebou zavrela dvere.
„Neverím, že si to spravila.“
„Spravila.“ Rýchlo si dala ruky na tvári a pomaly to rozdýchavala. Jessica k nej prišla a objala ju.
„Dobré dievča.“
„Nikdy som mu toto nespravila a to ho už poznám 2 mesiace tuším.“
„Keď sú raz spolu dve, chalan nemá šancu.“ Podali si ruky a znova si začali púšťať hudbu na celú izbu. 

Pri západe slnka 25

Z celej sily sa odrazila od steny a vrazila do Taylora.  Zapotácalo ním a Karin naňho hodila sedlo v snahe zraziť ho na zem. Obehla ho a bežala ku východu. Lenže hoci bol Taylor napitý mal v sebe kopu sily. Pomaly to ním ani nepohlo. Chytil sedlo a hodil ho na zem vedľa seba. Spravil dva kroky a Karin zvieral vo svojom náručí. Karin od bolesti vykríkla. Hrudník mala ako vo zveráku, nemohla sa poriadne nadýchnuť, nieto ešte kričať. Načo by jej to aj bolo, široko ďaleko nebolo nikoho. Nikto jej nepomôže. Ostáva to len a len na ňu. Ale ako si ona sama poradí proti Taylorovi? Začala kopať nohami    , trhať sa. Ale Taylorom to ani nepohlo. Zabával sa na tom, ako sa mu pokúša újsť. ,,Ešte ti to nedošlo, srdiečko? Odtiaľto sa nedostaneš, kým s tebou neprestanem. Tu ti nikto nepomôže. Sme tu len my dvaja.´´ šepkal jej do ucha a jej z toho naskakovali zimomriavky. Do očí sa jej začali tlačiť slzy. ,,Taylor, prosím, prestaň. Pusť ma, prosím.´´ No on sa len zasmial a hodil ju na zem. Karin vykríkla. Ruka ju strašne bolela ale to jej bolo teraz jedno. Ozval sa v nej put sebazáchovy. Začala liesť po zemi v snahe újsť mu. On ju zdrapil za nohu a pritiahol si ju k sebe. Prevrátil ju na chrbát a začal z nej strhávať šaty. Počula iba trhanie látky. Ani sa nenazdala a spodok šiat ležal v kúte obývačky. Jeho ruky citila všade na svojom tele. Snažila sa ich nejak striasť ale všetko bolo márne. Kopala nohami ale on si na ne sadol, nemohla sa ani pohnúť. Bola v pasci. Začal sa sápať po zvyšku šiat a po bundičke. Nedokázala sa mu ubrániť. Počula ako gombičky z bundy padajú na zem. Pri zvyšku šiat sa už ani nesnažila mu to nejak zabrániť, aj tak vedela, že by to z nej strhol. Ležala pod ním a jediné, čo ju chránilo pred jeho pohľadom boli posledné kusy oblečenia. Začala sa metať, no on jej zaklincoval ruky o zem svojou a druhou rukou z nej všetko postrhal. Cítila na sebe chlad, ktorý išiel od vchodových dverí, ktoré boli stále otvorené. Naskakovala jej z toho husia koža. Počula cinkanie opasku. Do očí sa jej nahrnuli slzy, pery sa jej triasly. ,,Teraz si to užijeme, Karinka. Skrotím si ťa ....´´ Šepkal jej slizké slová do ucha....

EVERYTIME! 25

„Už sa viac nemusíš báť. Vždy tu budem pri tebe.“ Zayn jej dal bozk do vlasov a stále ju držal pri sebe. Ten pocit, ktorý teraz cítil bol pre neho nenahraditeľný. Tá láska k nej bola nekonečná.

„Zayn, však ma chápeš. Keby som ti to mohla povedať, neváham ani sekundu, ale toto je vážne veľká vec. Kvôli nej som odišla zo Stratfordu, ešte ten večer a kvôli nej je tu aj Ryan. Všetko je len kvôli tomu.“ Jessica si prehrabla rukou vlasy ktorej jej padali do tváry a smutne pozrela na Zayna.
„Je mi to naozaj ľúto Jess, naozaj neviem ako ti mám pomôcť.“
„Pomáhaš mi, tým, že si tu teraz so mnou. Počúvaš ma a na nič viac sa nepýtaš. Ani nevieš ako si toho všetkého vážim Zayn. Naozaj neviem čo na..“ Zayn jej položil prst na ústa a len nad tým pokrútil hlavou. Znova sa otočili, ale teraz už rovno. Tam kde sa črtala nová pevnina, ktorá bola odtiaľto naozaj veľmi vzdialená, ale predsa tam bola. Jessica si položila hlavu na Zaynovo rameno a užívala si túto chvíľku. Myslela si, že možno toto stretnutie zájde aj niekam inam, ale Zayn je naozaj skvelý chalan. Jessica si utrela ešte ostatné pozostatky sĺz, ktoré sa nachádzali na jej líci a zodvihla sa. Zayna potiahla za ruku, ktorú jej vystrčil na znak, aby ho zodvihla. Chytil ju okolo ramien a spoločne sa vydali cestou naspäť k autu. Zayn jej otvoril dvere od auta a Jessica nastúpila. Za sebou zavrel dvere a šofér auto naštartoval.
„Môžeme ísť? Či chcete ísť ešte niekam?“ Ozval sa šofér. Jessica sa pozrela na Zayna a obaja vedeli, že na dnes potrebujú ešte aj zostatok.
„Už stačí až na hotel, ďakujeme.“ Ozvala sa Jessica a oprela sa hlavou o Zayna. Zayn jej dal bozk do vlasov a takto šla až celá cesta do hotela. Jessice sa celou cestou pomaly zatvárali oči, pretože bola naozaj unavená a ešte k tomu nespala, ale nechcela to dať na sebe vidieť, tak sa snažila čo najviac pozorovať okolie z auta. Auto vošlo do podzemných garáží a pomaly zaparkovalo. Už chceli vystupovať, ale zastavila ich ruka strážnika.
„Mám rozkaz, odviesť vás cez reštauráciu, novinári sa dostali na recepciu a nevedia ich odtiaľ dostať.“ Usmial sa na nich a Jessica so Zaynom poslušne išli za ním.
„Prečo to tak všetko preháňajú!“ Mrmlala si Jessica a dívala sa cestou do zeme.
„Veď si predsa Jessica Madson. Tak sa nesťažuj.“ Priateľsky ju Zayn buchol do ramena a Jessica ho lakťom buchla do rebra.
„A ty Zayn Malik. Áá“ Zasmiala sa a prehodila si vlasy na jednu stranu.
„Takto sa to nehovorí.“ Zayn jej to prerozprával s jeho anglickým prízvuk.
„Vy Angličania, sa nikdy nezmeníte.“
„Sa nevyvyšuj Američanka.“ Jessica pokrútila ironicky hlavou.
„Náhodou mám rôzne kmene po svete, ty Angličan.“ Jessica sa chytila za srdce a poslala Zaynovi vzdušnú pusu.
„Ty mnohonárodovec.“ Zayn si sám nad sebou pokrútil hlavou, pretože to vážne nedávalo zmysel, ale nič lepšie ho v tom prípade nenapadlo. Jeho oči zamestnávalo Jessicine šťastie, ktoré cítil.
„Také slovo ani neexistuje.“ Zayn nakoniec sklopil porazenecky pohľad.
„Ale poď ty môj malý Angličan.“ Jessica mu stisla jeho líca a smiala sa na jeho výraze.
„Toto mi robila moja stará mama.“ Jessica si zahryzla do spodnej pery, pri pohľade na Zayna a jeho pohľad *To myslíš vážne?* Postrapatil mu vlasy, ktoré si začal hneď napravovať.
„Vieš o tom, že som takto v kuchyni ešte nikdy nebol?“ Začal sa okolo sebe obzerať Zayn, keď vošli do kuchyne.
„V noci je to najlepšie. Radím vyskúšať.“
„Čo si robila večer v kuchyni?“ Nachápavo sa na ňu pozrel a ona sa začala smiať.
„To by si chcel vedieť, ty malý Angličan.“
„Je to zvláštne mať prezývku malý Angličan. Ale keď som ja malý Angličan, tak ty si malá Američanka. Dohodnuté?“
„Beriem malá Canaďanka.“ Žmurkla na neho Jessica. Zayn ju napodobnil, ale vážne mu to nešlo.
„Ako je možné, že to robíš tak jednoducho?“
„Prax, zlatíčko, prax.“ Znova ho buchla do rebra a otočila sa keď vstúpili do výťahu.
„Potom ja beriem malý Bradforčan. A ešte si beriem jednu lekciu žmurkania.“
„Takú ani nepoznám.“
„Stačí vyskúšať a spoznáš.“ Zdvihol obočie a zakusol si do spodnej pery.
„Ja si beriem hodinu kusania sa do spodnej pery, pretože ty to robíš tak viac drastickejšie a sexepílovejšie.“ Zasmiala sa Jessica a odstrčila ho na druhú stranu výťahu, keď sa začal približovať s jeho napodobovaním žmurkania.
„Beriem to ako výzvu.“
„To by si mal. Učenie mi išlo vždy ťažko.“
„Zlá študentka.“ Táto ich konverzácia sa uberali veľmi flirtovacím spôsobom, na čom sa ich strážnik len potichu smial napredu nich.
„Ty sa pochvál malý Bradforčan?“
„Skvelý študent od škôlky.“
„Stavím sa, že si v škôlke postavil jednu stavebnicu a všetci ti tlieskali.“
„Možno.“
„Neverím.“ Zasmiala sa Jessica a len nesúhlasne pokrútila hlavou.
„Bol som malý a bola ešte väčšia ako ja.“ Jessica si priložila ruku na ústa a nemohla zabrániť smiechu. Zrazu im obom padol pohľad na otvorený výťah a strážnik nebol nikde. Rýchlo obaja vystúpili a smiali sa celou cestou, až k apartmánom. Keď už boli pri Niallovom ,ktorý bol vedľa Jessicinej obaja zastavili.
„Keby niečo v Niallovej izbe sme stále. Nechceš ísť?“ Rukou ukázal na dvere.
„Dnes už asi nie. Mala by som ešte zavolať Justinovi a tak. Ale naozaj za všetko ďakujem Zayn.“ Jessica sa k nemu otočila a objala ho. Potom sa už len rozlúčka vzdušným bozkom a zavrela dvere na svojom apartmáne.

Pri západe slnka 24

,,A, tu je to.´´ usmiala sa Karin, keď videla, že sdlo ostalo položené na stole. ,,Fakt nechápem ako mohol naň zabudnúť, však je nepriehľadnuteľné. Typický ocko.´´ Otočila sa, že sa vráti späť za všetkými ale vo dverách niekto stál. Od ľaku vykríkla. Nevedela kto to je, pretože bolo zhasnuté, videla iba odbrisy.,,Tak tu si ty malá čubka.´´ Ten hlas by poznala aj o pol noci. ,,Taylor, čo tu chceš? Si opitý. Ak sa chceš vyspať tak choď do stajní. Vzadu sú bály slamy, dám ti deku. Môžeš sa tam vyspať, ak nechceš, aby ťa takto videl tvoj otec.´´ Povedala Karin jemným hlasom. Mala Taylora rada a bolo jej ľúto ako sa k nemu naposledy zachovala. ,, Ty si myslíš, že som tu kvôli tomu? Tak mňa odmietneš. Odmietneš so mnou chodiť. Odmietneš ísť so mnou na tú stupidnú akciu a s ním tam ideš, pretŕčaš sa tam s ním! Oblizuješ sa s ním ako najväčšia štetka!´´ ,,Taylor, prosim ťa ukľudni sa. Teda ak chceš, tak ostaň spať aj tu. Zvaľ sa na gauč, premňa za mňa...len nám neovracaj podlahu..oco by ju s tebou vytrel, však vieš, aký je na ňu háklivý. Ja už musím letieť, lebo ma oco roztrhne, kde som toľko s tým sedlom.´´ Karin sa pokúsila okolo Taylora prejsť ale on sa jej postavil do cesty a ona len narazila do jeho tela. Karin vedela, že Taylor keď sa nahnevá nemá konca kraja. Nič ho nezastaví. Bola si vedomá toho, že teraz ho nesmie nahnevať a že ho musí čím skôr ukľudniť, ak nechce aby sa jej niečo stalo. Začala sa triasť po celom tele. Vôbec z toho nemala dobrý nápad. Bála sa. V duchu prosila aby niekto prišiel, hoci vedela, že sa tak nestane. Taylor sa k nej začal podozrivo približovať. panika ju prekonala a začala ustupovať. Bola si vedomá toh, že mu dáva jasne najavo, že sa ho bojí.,,Harry,Harry pomoc. Prosím, pomôž mi.´´ opakovala si stále v duchu a sedlo si tisla bližšie k telu. Narazila na stenu. Zadržala dych. Už nemala kam újsť. Pevne zovrela sedlo v rukách. Bola to tá jediná vec, ktorá ju oddeľovala od Taylora. Dýchal na ňu a jej sa z jeho dychu prevracal žalúdok. Páchol ako sud piva..... Oči jej zaiskrili, keď uvidela únikovú cestu. ......

EVERYTIME! 24

Ich nosy sa už pomaly približovali a chýbal len kúsok k tomu aby sa ich pery spojili.

„Uf... dobre, že som vás naši...“ Strážnik nachvíľku zastaval keď uvidel Jessicu opretú o stĺp a ako sa obaja k sebe približovali. Obidvaja boli červení a rýchlo sa od seba odtiahli.
„Prepáčt...“
„Mhm, to nič..“ Povedala Jessica s odkašľaním, ale pritom sa ešte viac začervenala. Obaja boli týmto vyvedení z miery. Boli už tak blízko, ale asi im to nebolo tento krát súdené. Ich hlavy boli sklopené k zemi a strážnik sa nevedel vyvliecť z tejto situácie, ktorá mu prišla nanajvýš trápna. Nevedel ako sa má chovať, nikto ho nepoučoval, ako sa má chovať keď sa dve hviezdy k sebe dostatočne majú. Ale situácie sa ujala Jessica, keďže nechcela aby to dopadlo ešte horšie.
„Mohli by ste pomlčať o tom, čo ste teraz videli?“ Spýtala sa neisto a pohľad jej padol na Zayna, ktorý bol celý červený s hlavou sklopenou k zemi. Práve teraz chcela vidieť do jeho mysle. *Čo ak to ľutuje alebo si myslí, že sa s ním zahrávam.* Jessica rozmýšľala nad rôznymi vecami, ale ani jedna nebola tá, nad ktorou rozmýšľal Zayn. Chcel to spraviť. Práve teraz nadával na toho strážnika, prečo ich pri tom vyrušil.
„Môžete sa spoľahnúť, nič som nevidel.“ Usmial sa na nich a čím najskôr sa radšej otočil smerom k ich autu. Oni ho len nasledovali, ale teraz bol každý vo vlastných myšlienkach. Ale vzájomným pohľadom, na ubezpečenie  sa nevyhli. Nastúpili dozadu auta a vyrazili z hotela.
„Kam si prajete ísť?“ Otočil k nim hlavou postarší pán.
„Pamätáte si, keď sme tu boli naposledy. To vy ste ma tam zobrali.“ Usmiala sa na neho Jessica, keď zistila, že je to ten istý šofér. Nemala náladu na vysvetľovanie. On sa len pousmial a súhlasne prikývol. Ale neušetril si tiché: *Ach, tá mládež sa nikdy nezmení.* Jessica sa zasmiala a oprela si hlavu o operadlo. Hlavu natočila k Zaynovi, aby na neho videla.
„Tákže?“
„Tákže?“ Zasmial sa Zayn a tak isto na natočil smerom k nej.
„Ja som s tým začala tak neopakuj.“
„Neprivlastňuj si takže.“ Zayn vytiahol mobil a rýchlo si odfotil Jessicu.
„To bola podpásovka.“ Ona si ho tiež vytiahla a začali sa spoločne fotiť. Boli to naozaj zábavné fotky, ale skôr v tomto prípade nešlo o fotky, ale o to, že boli obaja spolu a nikto im nič nehovoril a ani nepozoroval.
„Ehm..“ Odkašlali si obaja a Jessica so Zaynom sa hneď vrátili na pôvodné miesta a neubránili sa smiechu.
„Už sme tu. Nevedeli sme kam pôjdete, ale tu je to naozaj bezpečné, keďže to tu pozná veľmi málo ľudí. Takže tu vás počkáme. Keby niečo, Jessica ty vieš na aké číslo máš volať.“ Jessica zasalutovala a už vyhadzovala Zayna jeho dverami, cez ktoré vyšla aj ona.
„To si nemohla ísť opačnou stranou?“ Ohradil sa na ňu Zayn.
„Bavilo ma, ťa vyhadzovať z auta.“ Zasmiala a už ho ťahala za lakeť.
„Kam to vlastne ideme?“ Zayn sa obzeral okolo seba, ale tu nebol ani náznak, kde vlastne sú.
„Toto miesto je magické. Aspoň pre mňa. A možno ti proste natoľko dôverujem, že chcem aby si tu so mnou bol.“ Usmiala sa na Zayna ale neubránila sa malému sčervenaniu.
„A ja si toho nadmieru vážim.“ Zayn jej úsmev opätoval. Ešte chvíľku išli rovno a potom zatočili doprava. Toto miesto bolo už staré, pretože mólo bolo vytvorené zo starého dreva a zhrdzavená loď bola pripnutá o jeho jednu drevenú podstavu.
„Myslím, že tu vážne nikto nechodí. Nie je to tu nebezpečné?“
„Neverím, že práve v tomto momente vidím Zayna Malika, ktorý sa bojí.“ Jessica ho odsotila a bežala si sadnúť až úplne na kraj móla. Vlny narážali na drevá a vytvárali príjemnú melódiu, pri ktorej si Jessica zatvorila oči a sústredila sa len na ňu. Zayn si sadol vedľa nej a celý čas sa na ňu díval. Tak veľmi ho inšpirovala. To ako si užívala života, žila. Toto dievča bolo pre neho tak záhadné, nikdy nedokázal predpokladať čo spraví. Ale pre neho bola úžasná. Ale cítil, že niečo nie je v poriadku. Vôbec to nechápal. Nikdy takto nerozumel dievčaťu, ako rozumie jej. Akoby cítil s ňou. Začalo sa to tým momentom ako mu plakala v náručí pred pohrebom.
„Veríš na spravodlivosť?“ Z jeho rozmýšľania ho vytrhol jej hlas. Dívala sa do boku na útes do ktorého narážali vlny. Nohy sa jej hompálali smerom do mora a ona sa stále dívala tým smerom.
„Veríš na pochopenie?“ Zayn sa pozrel tým istým smerom ako sa dívala aj ona. Obaja sa dívali na ten obyčajný útes, ale pocity z neho boli rozličné. Jessica sa cítila teraz v bezpečí. Cítila sa byť otvorená, celému tomuto svetu, a preto sa neubránila slze, ktorá si nachádzala cestu na jej líci. Zayn sa otočil a priložil ruku k jej lícu, kde sa práve nachádzala jej slza.
„Viem, že niečo nie je v poriadku. Nechápem tomu, ale viem to. Držíš to v sebe, ale prečo, keď ťa to tak trápi.“ Zayn nerozumel, prečo to nikomu nechcela povedať. Upenlivo to držala pod svojou maskou.
„Je to obrovská vec, ktorá nemá konca Zayn. Bojím sa jej.“ Jessice už vychádzalo aj viacero sĺz, ktoré sa nedali zastaviť. Ani ona nemohla zastaviť jej rozprávanie. Chcela si to nechať len pre seba. Ale jej ústa, ako keby hovorili samé to čo cítilo jej srdce. Jej myseľ nemala žiadnu šancu. Zayn si zobral jej ruku do tej svojej.
„Nikdy neviem riešiť tieto situácie a bojím sa, že to pokazím. Ale chcem aby si jednu vec vedela Jessica, vždy tu budem pre teba, nech sa deje čo chce. Môžeš mi to povedať, ale nemusíš. Do ničoho ťa nechcem nútiť. Len sa prosím nevzdávaj. Bojuj s tým.“ Jessica sa dívala do tých jeho očí, plných nehy a pochopenia. Jej tvár sa ocitla na Zaynovom ramene, ktorý si ju pevne držal pri sebe. Jessica si držala druhú ruku v päsť, ale Zayn chytil jej ruku, ktorá úplne povolila a Jessica sa celá odovzdala do jeho náručia.
„Už sa viac nemusíš báť. Vždy tu budem pri tebe.“ Zayn jej dal bozk do vlasov a stále ju držal pri sebe. Ten pocit, ktorý teraz cítil bol pre neho nenahraditeľný. Tá láska k nej bola nekonečná.

Tákže :D, mám pre vás jednu maličkú prosbičku ak môžem. Pomaly sa blížime k tomu turné a Take me home poznáme, takže to sedí, lenže Jessicine pesničky musia byť naozaj zábavné a plné energie. Pár ich už mám, ale ak máte nejaký nápad tak stačí napísať. Naozaj, ak by vám to nevadilo. A ešte raz veľké Ďakujem! :*