Make me smile II. -9

,,No, a ja a Louis..... Neviem, či to hovoriť....´´ podoprela si hlavu rukou. Vyzerala utrápená. ,,Po tvojom odchode bol zvláštny. Smutný, utrápený. Uzavrel sa do seba. Zavrel sa do izby,  skoro s nikým sa nerozprával. Ani so mnou, asi s rodičmi či dievčatami a ani s chalanmi. Tvoj odchod ho zložil. Tak skvelo ste si rozumeli.Zrazu to už nebol on. Akoby s tebou odišiel kus neho. ´´ Pri týchto slovách som mala čo robiť aby som sa nerozplakala. ,, Snažil sa náš vzťah udržať. Ale....nebudeme si klamať. Boli sme na tom už dosť zle aj keď ty si bola v Anglicku. Ten vzťah nemal budúcnosť. Snažili sme sa ho udržať už len z princípu. Už len kvôli tomu čo všetko sme spolu zažili mi bolo ľúto aby to skončilo. Boli sme spolu v Paríži, na horách, na Hawai. Ale, jednoducho to už nebolo ono. Nakoniec sme obaja priznali, že lepšie bude, keď ostaneme priateľmi, že takto si iba navzájom ubližujeme.´´ Ostala som ticho sedieť a spracovávala som túto informáciu. Takže oni sú už spolu neni? ,,Ale? Veď sa písalo o zásnubách, svadbe...´´,,Nie, nie. To sa písalo na základe toho, že sme s Perie raz zavítali do svadobného salónu. Chcela si len tak pozrieť šaty. No a všetci to pochopili tak, že sa idem vydávať ja. A vznikla táto kačica.´´ Ostala som ticho sedieť. Ak  je to tak ako povedala El, tak prečo sa Louis za mnou nevybral? Prečo sa ma nevybral hľadať? ,,Chýbala si nám. Aj dievčatá sa na teba stále vypytovali....Vlastne? Prečo si s nami prerušila kontakt?´´ V hrdle sa mi vytvoril obrovský knedlík. Nemôžem jej to predsa povedať. ,,Nepochopíš to.´´ ,,Prečo nie?´´ ,,Jednoducho som to vtedy uznala za vodné a najlepšie riešenie.´´ Povedala som ráznym tónom,jednoducho som sa už nemala chuť o tom rozprávať. Ale ten chrobák, čo mi nasadila do hlavy, mi nadal. ,,Ako je to teraz medzi tebou a Louisom?´´ ,,Sme len priatelia. Louis sa spolu s Liamom venuje hlavne hudbe. A ja som začala dostávať kopu zákaziek, vrátila som sa na mólo a o dva mesiace by som mala ísť predvádzať pre Victoria Secret a stáť sa jednou z ich tvári.´´ Zahvízdala som. ,,Waw. To je super. Som šťastná, že sa ti niečo také podarilo.´´ Bolo to obdivujúce. Dostať sa do takej spoločnosti dáva zabrať. To že sa to El podarilo bolo skvelé. Zvyšok dňa sme strávilipokecávaním. Keď sa už chystala k odchodu navrhla som jej, aby prespala u nás ale odmietla, že má objednaný hotel a nechce nás rušiť. Bolo super takto s ňou stráviť deň. Cítila som sa ako pred rokmi. Keď stála vo dverách ešte sa otočila a zohla ku Samkovi. ,,Tak strašne mi pripomínaš Louisa, akoby si mu z oka vypadol. Ale ani maminu v sebe nezapreš.´´  Pohladila ho po tvári. Pri jej slovách ma zamrazilo, ale nebolo na nej vidieť nijaké podozrenie. ,,Je nádherný.´´ S týmito slovami sme sa rozlúčili. Dohodli sme sa, že sa zajtra stretneme na obede vzhľadom k tomu, že ona pozajtra odchádza. Totižto, týždeň zabila len tým, že ma hľadala.

Make me smile II. -8

,,Bála mojej reakcie? Prečo? A prečo by si to mala medzi nami pokaziť?´´ ,,No, predsa váš vzťah.´´  ,,Náš čo? Vzťah? Veď ja som s Petrom nič nemala!´´ Dokorán som otvorila ústa a ostala sa na ňu porezať. Tak toto je sen. Doslova a do písmena som treskla hlavou o stôl. Tak toto je moc aj na koňa. Ja tu revem, lebo som v tom, že vedela o mojom pomere s Louisom a odpustila mi a dokonca ma chápe a chce mi pomôcť a potom zistím, že vlastne každá točí o niečom inom. ,,Bet? Si v poriadku? Ja som s Petrom nič nemala! Prisahám! Odkiaľ to máš?! To si si fakt myslela, že s ním mám pomer? To by som ti nikdy nespravila!´´  Teraz som fakt nevedela či plakať alebo sa smiať. ,,El, to je v poriadku. Asi došlo k nedorozumeniu. Nepochopili sme sa.´´ Chytila som ju za plece a usmiala sa na ňu. Chúďa, bola taká vystrašená a vyľakaná. ,,To , to preto si Petra opustila? Pretože si si myslela, že má so mnou pomer?!´´ ,,Nie....El som vyčerpaná. V posledné dni je toho na mňa moc. Už ani neviem čo hovorím. Mala by som si dať pauzu.´´ Keď som sa na ňu pozerala dostávala som ešte väčšiu chuť sa smiať. Tak som sa snažila to v sebe udržať, že mi začali tiecť slzy. ,,Bet! Prepáč! Nechcela som ti pokaziť život. To všetko kvôli mne, kvôli tomu nedorozumeniu...´´ Začala plakať. ,,El. Nie, nie, nie. Medzi mnou a Peťom by to tak či tak skončilo. Nevyčítaj si to. Nič sa nestalo. Aj tak by sme nakoniec ostali samy.....A možno to tak malo byť. Veľa vecí ma to naučilo.´´
S El sme spolu strávili celý deň. Rozprávali sme sa a ja som sa toho kopec dozvedela o chalanoch. Harry ostal naďalej lámačom ženských sŕdc a ešte si nenašiel stále dievča. Zayn a Perrie sa minulý rok vzali a teraz čakajú bábko. Liam je sklamaný láskou a tak sa teraz venuje hlavne hudbe. Píše neustále texty a skladá hudbu. Je to jeho spôsob ako sa nezblázniť zo zlomeného srdca. Najprv rozchod s Danielle, s ktorou boli spolu tak dloho, že by si človek myslel že z toho bude svadba. A potom ten istý koniec so Sophie. Jednoducho ho to poznačilo a teraz nechcem mať s láskou nič spoločné, aspoň kým si nedá dokopy srdce. Niall si svoju vyvolenú našiel v dave medzi fanúšičkami. Nebola tak úplne ich fanúšička, volá sa Michell. Bola na ceste do mesta, keď ju medzi seba strhol dav dievčat, ktoré prenasledovali chalanov. Niall si všimol, že niečo leží na zemi a tam sa horko-ťažko pomedzi hŕby tiel, ktoré ho ťahali a škubali a pomohol jej postaviť  sa. Ochranka ju spolu s chalanmi odviedla do bezpečia. Lenže, chúďa, dav ju so sebou strhol tak, že spadla na zem, dostala otras mozgu a ešte ju aj pošliapali. Preto ju Niall hneď odviezol do nemocnice. No sa prvé čo uvidela, keď sa zobudila bol on. No, nie je to romantické? Zatiaľ spolu chodia, ale  vraj to vyzerá dosť sľubne. Na ňu a Louisa som sa nechcela vypytovať. Nebola som si istá, či to vôbec chcem. No, keď začala hovoriť ostala som v šoku ....

Make me smile II. -7

,,Aaaa.´´ strhla som sa pozrela na bordovú ruku. Rýchlo dom dobehla ku umývadlu a pustila si na to ľadovú vodu. Ešteže to bolo len trochu vody. El sa hneď strhla pribehla ku mne. ,,Si v poriadku?´´ pozrela sa mi na ruku. ,,Musíš si na to dať niečo ľadové. Máš mrazenú zeleninu? Bez slova som prikývla a ukázala na mrazničku. El ju otvorila a vybrala z druhého šuplíka zeleninu a dala ju do utierky a tú priložila na ruku. Neveriacky som sa na ňu dívala. Nečakala by som, že práve ona by mi pomáhala. Veď jej chalan  ju podviedol so mnou.... tak prečo? Možno o tom nevie. ,,Sadni si.´´ povedala a sama doniesla poháre na stôl. Pootočila sa a zadívala na Samka. Nemala som z toho dobrý pocit. Neviem, či je čas na to aby som jej povedala pravdu. Ale veď sama na ňu prišla tak prečo to zatajovať, aspoň zo seba zložím to bremeno. Nech to dopadne akokoľvek. Možno ma tu zabije od hnevu, možno mi spraví zo života peklo, neviem. Ale už to nebudem v sebe dusiť. ,,Vieš El, nevedela som o tom, keď som odchádzala z Londýna. Ale, asi by som sa zachovala tak isto. Nechcela som vám ničiť šťastie.´´ ,,Ale prosím ťa. Veď by si nám ho vôbec nezničila. Prečo si to nepovedala? Všetci by ti pomohli. Mali by pre to pochopenie. Nik by ťa predsa pre to neodsudzoval. Je od teba krásne, že napriek tomu všetkému si si ho nechala a zvládala to. Pomohli by sme ti, všetci. Aj ja. Viem, že sme mali medzi sebou nejaké nezhody ale na to ani nezáleží. Mám ťa rada napriek tomu čo sa stalo.´´ ,,Viem, prepáč, mala som vám to povedať. Nemala som to zatajovať. Ale keď som na to prišla bola som už tu a dostala som strach ako by to dopadlo, keď by ste sa to dozvedeli. Bála som sa, že by som vám pokazila život. Chalani majú svoj sen a za tým si idú, ale ja a Samko sme v ich pláne neboli. Preto som sa rozhodla to zatajiť.´´ ,,Bet. Zlato. Po tvojom odchode sa všetko dalo to takých koľají v akých to malo byť. Už od začiatku. Lenže my sme to cez našu zaslepenosť nevideli a potom sa trápili. Mala si nám to povedať, pomohli by sme ti. Vrátila by si si do Londýna a bývala u Tomlisonovcoch, kým by sme ti niečo krásne nenašli. Boli vy radi. Všetci.´´ Srdce sa  mi po jej slovách zachvelo. Takže oni sa s Louisom po mojom odchode rozišli? A ostali priateľmi? A ona sa na mňa za to nehnevá? Asi to už brala tak, že ich vzťah aj tak už nemá existenciu. Och. Chcelo sa mi z toho všetkého plakať. Takže Louis. Ja a Samko. Mohli by sme byť spolu. Prvá slza si našla cestu. ,,Nepláč.´´ s úsmevom mi ju zotrela. ,,Aj tak nechápem ako ťa mohol opustiť. Ako ťa mohol len tak jednoducho nechať ísť. A ešte keď ste spolu prežili tak krásne chvíle a ty si čakala jeho dieťa. Je to riadny pako, keď ťa na to všetko nechal sám. ´´ Rozčúlila sa a utešújúco ma pohladila po ruke. Nikdy by som si nemyslela, že práve ona bude mať pre to také obrovské pochopenie. Asi to nikdy nepochopím. Ale, jednoducho je to jeden úžastný človek, ktorý má obrovské srdce plné lásky a pochopenia. Stala sa mojím vzorom. ,,Nevedel o tom. A potom som sa mu to bála povedať, pretože som sa bála tvojej reakcie. Nechcela som to medzi vami pokaziť.´´

Make me smile II. -6

Nie, nezabudla som na vás :) zlatíčka, len teraz sa nám pokazil net tak som bola okolo týždňa bez neho, až včera som to opravila.Prepáčte, mrzí ma to.....dúfa, že sa vám bude páčiť časť a že vám to nejak vynahradím :) :*  Bajuš :)

Oprela som sa o dvere a zhlboka začala dýchať. Pochytila ma panika. Tašku som hodila na zem a začala pobehovať po byte. Hlavu som mala úplne vygumovanú, nevedela som čo robiť. Až som sa zastavila pred zrkadlom a zapozerala sa na seba. ,,Spamätaj sa a vzchop sa!´´ povedala som si, čím som si chcela dodať odvahy, no márne. Rýchlym krokom som išla ku dverám a otvorila ich, ale tam nik nestál. Poobhľadala som sa, ale nikde nikoho nebolo. Potom som počula slabé buchanie, ktoré išlo zo schodiska. Otočila som sa na Samka, ktorý stál vo dverách. ,,Ostaň tu, zlatko, ja si len niečo vybavím, hej? Ak chceš, tak si pusť televízor.´´ Samozrejme, že ako som dopovedala poslednú vetu chlapca už nebolo. Pochopiteľné. Ja som sa rozbehla dole schodami. ,,Stop, stop.´´ kričala som po celý čas, len aby som dotyčnú osobu zastavila. Konečne som ju dobehla, ale moje pľúca to už nezvládali. Sadla som si na schody a zhlboka to predýchavala, len aby som nedostala z toho behu ešte aj infarkt. ,,To bolo pekné privítanie.´´ prehovorila ku mne osoba po anglicky. Keď som započula tak čistú angličtinu zamrazilo ma. ,,Bol to šok. Prepáč. Nevedela som, ako zareagovať. Na toto som nebola a zrejme ani nebudem pripravená. Nemyslela som, že ešte niekedy niekoho z vás stretnem.´´ ,,Hmmmm.´´ ticho. Ja som sedela na schodoch a pozerala sa na svoje obité topánky len aby som nemusela čeliť pohľadom a nado mnou sa skláňal tieň. ,,Ten chlapec je tvoj?´´ zamrazilo ma. Alebo lepšie povedané: smrť ma preskočila...ako zvykla hovoriť starká. ,,No...mmm...nie, to je kamarátkyn syn. Musela pracovne odcestovať, tak jej ho strážim.´´  ,,Beta!!!! Si normálna? Zapierať vlastného syna!! Hanbi sa!!!!´´ kričal mi vo vnútri hrubý hlas. ,,Mmmmm...nechceš ísť na čaj?´´ snažila som sa čo najrýchlejšie zahovoriť tému. Odpoveďou mi bolo len slabé prikývnutie. Och, tie oči, tie pohľady. Stále som mala na tele zimomriavky. Keď sme vstúpili do bytu začali sa mi triasť ruky. Toto nie je dobré. Toto nie, všetko tým len pokazím. Vošli sme do obývačky, na ktorú sa napájala hneď aj moja malá skromná kuchyňa. Ako sme prekročili prah  naše pohľady smerovali k môjmu malému škriatkovi, ktorý bol taký ponorený do pozerania, že nás ani nevnímal. ,,Podobá sa ...´´ ,,Aký si dáš čaj? Alebo ti spravím kávu?´´ Snažila som sa odviesť tému a myšlienky ďaleko od pravdy. Samka budem chrániť, je to môj syn a nikomu nedovolím aby mu ublížil. Je ešte moc malý na to, aby niečo takéto pochopil. Aspoň nateraz. ,,No, Dám si kávu, ďakujem. Tá by teraz bodla.´´ Do kanvice som naliala vodu a dala ju zovrieť. Zatiaľ som si nachystala dve šálky a nasypala do nich kávy. Mne extra porciu, aby mi to dodalo sily a energie na to, čo ma teraz čaká. ,,Zmizla si. Už sme si mysleli, že ťa nikdy neuvidíme.´´ ozvalo sa potichu. Teraz si budem musieť dávať pozor na to, čo poviem.  ,,Hmmm.´´ mykla som plecami. Asi najrozumnejšia odpoveď, ktorou nič neskazím. ,,Nemala si byť niekde v zahraničí?´´ ,,Nooo, vrátila som sa a tu doštudovala.´´ jednoduché. Dobre, zatiaľ sa držíš Bet. ,, A ...kde je Peter?´´ jasné, nikdy nevedeli povedať Peťo, preto ho radšej volali Peter. Toto bola jasná rana do srdca. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa zahnať všetky spomienky ktoré sa mi objavili pred očami pri spomenutí jeho mena. ,,Odišiel.´´ Ticho prehlušila len pištiaca kanvica. Zodvihla som ju a zalievala kávu, keď. ,,Možno neviem po slovensky, ale mami je dosť podobné mom. A tú podobnosť tiež nezaprieš! Dokedy chceš ešte hrať to divadielko?! ´´ .....horúca voda sa mi vyliala na ruku....