EVERYTIME! 33

„Ktorý mikrofón?“ Podával jej dva po tom, ako sa všetci začali pobehovať po zákulisí a ona vyšla od maskérok a kostymérok. Jessica si prudko vydýchla a usmiala sa. Roztrasenými rukami si zobrala ten čiernymi , ktorý bol oblepenými malými tzv. diamantmi a nachádzali sa tam aj biele, ktoré dávali tvar mena Jessica. Keď si jej manažér všimol jej roztrasené ruky, zobral ju do svojho veľkého objatia. „Viem, že to zvládneš. Si predsa už veľké skvelé dievča, ktoré tam pôjde a ukáže celému tomuto svetu kto je. A fanúšikovia sú naozaj bláznivý už teraz a to tam je pred kapela. Som na teba hrdý.“ Jedna slza mu stiekla po líci po tom ako jej tieto slová hovoril do očí. Jessica tiež chcela plakať, lenže jeho pokrútenie hlavou a veľký úsmev jej v tom zabránili. Toto by jej teraz mali hovoriť jej rodičia, ak sa tak dajú ešte stále nazvať, ale teraz bola tak rozcitlivená, že by jej vôbec nevadilo skončiť v ich náruči ako malé dieťa a to si ani neuvedomovala čo sa stane. „Jessica, dievčatko moje.“ Jessica sa otočila a uvidela červenú, uplakanú tvár svojej mami, na ktorej už bolo vidieť, že sa jej bruško už trochu zaobľuje. Tak bojovala aby odtiaľto odišla, ale jediná jej reakcia bola, že otvorila náruč a hodila sa do náruče svojej mami. Slzy jej začali padať po tvári a už sa neovládala. Potrebovala ju. Nech si ktokoľvek hovorí, že je ťažké odpustenie, aj ona si to hovorila. Je ťažké, ale bola to jej mama. Jej mama, ktorá ju vychovávala, aj keď v klamstvách ale vychovala ju na to čo je teraz. Na každom koncerte bola s ňou a stála v prvej rade a tlieskala. A to isté aj jej otec. Všetka nenávisť sa skryla za tie slzy, ktoré im tiekli po tvári a začala ustupovať. Jessica zacítila za sebou ruky dvoch osôb a všetci boli tu teraz spolu. Všetci štyria, ako jedna veľká rodina. Bolo to pre ňu tak ťažké, ale už nevládala bojovať. Vzdala to. Bude to pre nich ťažké, ale vedela čo sa musí stať. Liam sa to musí dozvedieť za každú cenu. Utrela si posledné slzy a jej mama jej pošepkala do ucha. „Veľmi ma to mrzí, zlatíčko. Kebyže môžem spraviť niečo...“ Zo všetkého najviac, nechcela Jessica počuť práve teraz toto. „Ako sa darí drobcovi?“ Rýchlo ju prerušila a rukou jej prešla po vypuklom brušku. „Ryan o tom ešte nevie.“ Rýchlo povedala a pritiahla si svoj sveter bližšie k telu. Ospravedľňujúcim pohľadom sa pozrela na Jessicu, ktorá si len vzdychla. „Kedy to všetko skončí.“ Nezmyselne pokrútila hlavou, ale jej mama si zobrala jej tvár rýchlo do rúk. „Tvoj otec bol túto vec riešiť už v Londýne a veľmi dobre vieš aj u koho. Nechce to. Nechce aby sa Liam dozvedel, že má ešte nejakých iných súrodencov a, že jeho otec nie je jeho otec. Vyslovene za to prosila Jess. Nemôžem nič spraviť.“ Smutne sa na ňu pozrela, avšak Jessica cítila, že tu nie je šte niečo v poriadku. „Čo sa deje?“ Nervózne si začala hrýzť vnútornú stranu líca. „S tvojim otcom si nachádzame spoločnú cestu odvtedy ako si odišla Jess. To všetko sa deje vďaka tebe. Si úžasné dieťa a po celých tých rokoch naša láska nebola taká silná ako je teraz.“ Jessica sa otočila dozadu, kde stál jej otec s Ryanom a horlivo o niečom diskutovali. Prebehla očami znova na svoju mamu. „A čo ten muž s ktorým čakáš dieťa?“ „Má tiež svoju rodinu. Bolo to všetko veľmi nepremyslené Jess. Boli sme tak zaslepení a robili asi svoju najväčšiu chybu života, ale všetko sa vracia do poriadku. Tvoj otec chce vychovávať toto dieťa a keď sa ti skončí turné, všetci budeme zas a znova bývať v našom novom dome, ktorý sa chystáme kúpiť.“ Usmiala sa Jessicina mama a Jessica ju ešte tuhšie objala. Všetky výčitky a nenávisť zmizli. Tak rýchlo, že si to ani nestihla uvedomiť. Jej pľúca dýchali teraz už jednoduchšie a dych prúdil rýchlo dnu a von. Bez výčitok. „Počkať, počkať, počkať... Jessica, čo si to spravila so svojou maskárou. Dievča, bol rýchlo sem, musíme všetko dať do poriadku. Nič nestíhame. Zas.“ Začal rýchlo stresovať jej maskér a už ju rýchlo strkal k sebe do maskérne. Jessica sa sama zasmiala po tom ako si sadla do kresla na svojom odraze zo zrkadla. „Dievčatá a tie ich slzy.“ Odfŕkol si, na čom sa Jessica začala smiať ešte viac. ------------- „Wau...“ Jessica sa otočila k dverám, odkiaľ vychádzali tieto slová od...

Pri západe slnka 32

Všetok čas čo sa dalo trávil v nemocnici bol  s Karin. Ale ani tam nemohol byť večne. Keď ho odtiaľ doslova vyhodili  sedával na parapetnej doske a pozeral sa von z okna. Nejedol, pomaly ani nespal. Aby ho jeho telo vôbec udržalo pri zmysloch napchával sa výživovými tabletkami, ktoré mu zaručili, že od únavy nezaspí. Ale na kolaps svojho tela nemyslel. Nechcel zaspať. Nemohol. Čo keby sa Karin zobudila  on by spal. Čo keby sa zmenil jej zdravotný stav. Nemohol si to dovoliť  Mark sa do neho snažil dostať nejaké jedlo, ale neúspešne. Vždy skončilo v žalúdku Markovho psa. Pes bol spokojný, Mark tiež a Harry sa mohol pokojne utápať vo svojich myšlienkach. Nechodil von len sedával vnútri a díval sa von oknom.
     .........................................................................................................................................
,,Jedného dňa zazvonil telefón. Harry ako zvyčajne sedel na parapetnej dosle. Zaregistroval iba to, že vyzváňanie telefónu prestalo. Zrazu sa domom ozval markov veselý výkrik. ,,Karin sa prebrala, je hore.....´´ do Harryho akoby udrel blesk. Chytila ho panika.,,Karin, Karin....´´ Ja som tam mal byť. Mal som tam byť!  Lietalo mu mysľou. Horúčkovito bral veci z izby a vybehol na chodbu. Chcel byť hneď s Karin. Nedíval sa nato, že má oblečená staré tepláky, zašpinené tričko ani na to, že má mastné vlasy a smrdí potom. Jediné, čo chcel bola ona. Prišiel ku schodom a vtedy jeho telo vypovedalo svoju funkciu. Tento rozruch už nezvládlo. Jednoducho povedalo DOSŤ! Harrymu sa zatmelo pred očami, podlomili sa mu nohy a jeho telo letelo dole po schodoch. Bezvládne ležalo na studenej zemi a čakalo, kým pribehne Mark. Markovi došlo o čo ide. Vedel, že toto je kolaps Harryho tela. No bál sa do akej veľkej miery. Zavolal záchranku. Po celý čas, čo čakal, kým zastaví pred somom sa modlil k bohu. Jedno dieťa už skoro strati. Jechce prísť aj o synovca, ktorého práve našiel. Nemohol.
...................................................................................................................................................................
Izbou sa ozýval pípanie prístrojou. Harryho telo bezvládne ležalo na nemocničnej posteli. Kolaps jeho tela bol váčší ako kto kedy predpokladal. Kvôli dopovaniu sa tabletkami mu musili vypláchnuť žalúdok. Harry prestúpoval na chodbe z nohy na nohu. Pred ním boli dvoje dvere. Za jednými ležala jeho dobitá, znásilnená dcéra. A za druhými jeho synovec, ktorý si skoro zničil imunitu. Toi by znamenalo jeho koniec. Keby sa to Harrymu podarilo a nedostal by sa včas do nemocnice, bolo by po ňom.............

EVERYTIME! 32

„Každý deň som myslel na túto chvíľu a teraz keď nastala, chcem si ju stále opakovať, pretože bola ešte krajšia ako v hociktorej predstave.“  Po neúnavných a pre oboch nekonečných minútach sa od seba oddelili a obaja prudko dýchali. Ich oči sa vpíjali do seba v každej sekunde.
„Prečo to bolo krajšie?“ Odpovedala po pár minútach Jessica s veľkým úsmevom.
„Pretože si tu so mnou a si reálna.“ Jessica prešla prstom po Zaynových perách a on sa na ňu celý čas uškŕňal.
„Milujem ťa.“ Nakoniec dodala Jessica a bez očakávania odpovede, Zayna hneď pobozkala. Spadnuté vlasy jej dal za ucho, po tom ako začal fúkať jemný vánok. Keď sa od seba oddelili Jessica sa otočila a položila hlavu na Zaynove rameno a Zayn jej preplietol ruky okolo pásu.
„Vieš, že ťa milujem Jessica a dokážem to povedať pred celým týmto svetom!“ Naklonil sa k jej uchu a zašepkal svojim chrapľavým hlasom. Jessice prebehli zimomriavky po celom tele, keď sa jeho pery dotkli jej ucha.
„Čo bude teraz s nami?“ Spýtala sa neisto Jessica a zahryzla si do pery. Nechcela sa dívať Zaynovi do očí a vidieť v nich tú lásku, ktorej sa nebola schopná zrieknuť.
„Viem jedno a to, že sa ťa nehodlám vzdať. Si pre mňa príliš dôležitá.“ Zayn si ju k sebe otočil a nehodlal čakať ani minútu na ďalší bozk.

Ráno- deň prvého koncertu

„Nestíham, viem.. môžeme začať.“ Jessica si zobrala rýchlo do rúk mikrofón a stiahla si kapucňu z hlavy, na ktorej si nechala len okuliare, aby nebolo vidieť, že nie je namaľovaná.
„Jess...“ Chcel niečo dokončiť jej manažér, ktorý sedel v prednej rade spoločne s chalanmi, ale už nič nestihol, keď sa rozozneli prvé tóny a na pódium prichádzali tanečníci. Generálka prebiehala v úplnom poriadku a neobišla sa bez zamilovaných pohľadov, ktoré si vymienili Zayn aj s Jessicou. Nikto si nič nevšimol a to bol pre nich veľký bod v ich láske, ktoré sa každým dňom zväčšovala.
„Takže do večera veľa nerozprávajte, nepite nič studené, nemôžete ani kričať....“ Otočil sa Paul na chalanov s vážnym výrazom“.... šetrite si hlasivky a poobede pre vás príde auto pred hotel, takže žiadne meškania...“ Dokončil Jessicin manažér, ktorý sa pozrel na Jessicu. Všetci sa otočili smerom preč, z tejto veľkej haly a skončili v aute, ktoré zastavilo až pri hoteli. Všetci sa dostali za pomoci ochranky do hotela a výťahom do ich apartmánov. Avšak keď chcela Jessica ísť do toho svojho, Zaynova ruka ju potiahla smerom do jeho izby a hneď ju aj pobozkal.
„Chýbala si mi.“
„Ale nebuď taký nedočkavý. Nedočkavosť je zlá vlastnosť.“ Jessica si ho pritiahla za lem trička k sebe a venovala mu dlhý a vášnivý bozk.
„Kvôli tebe, som s ňou schopný žiť.“ Zasmial sa jej do ucha a znova pokračovali v tom kde prestali.
----------
Keď sa Jessica konečne dostala do svojej izby, mala ešte dosť času byť sama so sebou a so svojimi myšlienkami. Od toho telefonátu s Justinom nehovorila a tentokrát by sa mu bála pozrieť do očí a rozprávať sa ako keby sa nič nestalo. Stalo sa, ale Justinovi by teraz tiež chcela objať a pocítiť do jeho vnútorné teplo. Ako sedela na posteli, pohľad jej padol na otvorený kufor vedľa balkóna a z neho vytŕčala silno modrá farba. Nič také si so sebou predsa nebrala. Podišli bližšie ku kufru a zahryzla si do spodnej pery. Rýchlo to odtiaľ vytiahla a obliekla si to. Nezáležalo na tom, že bola veľká, ale bola jeho. Pritiahla si rukáv mikiny k nosu a tá vôňa sa jej zarezávala do hlavy. Nevedela prestať dýchať tú vôňu, ale cítila výčitky. Keď sa stretne s Justinom, nebude sa mu môcť pozrieť do očí, za to čo sa stalo dneska medzi ňou a Zaynom. Ale Zayna miluje. *Prečo je všetko stále komplikovanejšie!*Vlasy ktoré jej spadli do tváre si dala za ucho a otvorila notebook ktorý mala položený na posteli. Sadla si do tureckého sedu a priblížila si ho viac k sebe.  Hneď ako sa načítala obrazovka začalo jej vyhadzovať nové tweety a fotky fanúšikov ako stoja vonku už pred tou halou.
*Milujem vás. Dúfam, že budete mať dnes veľa zábavy a Začíname!* K tomu priložila ešte aj novú fotku, ktorú rýchlo spravila cez webku. A prichádzali jej aj odpovede po ktorých mala skvelú náladu. Pomyslela aj na Nicki, s ktorou by sa mali stretnúť až tam. ----Odkedy všetci išli na pláž, všetko bolo tak magické a to len vďaka tej pláži. Na nej sa udiali dve veľké veci a to bol nový zázrak lásky. Nikto vo svojich myšlienkach nemohol zabudnúť na tú magickú noc. Niall a Nicky tam ostali dlhšie ako Zayn s Jessicou a tak ich láska rástla až sa rozlúčili krásnym nočným bozkom, ktorý symbolizoval začiatok, avšak nie vzťahu. Nechceli to pokaziť pred turné, keďže Nicky tu musí ostať. ---
Jessica si zapla hudbu a snažila sa skoncentrovať pred turné. Nervy ju začali už pomaly poháňať a tak si dala dlhú sprchu, ktorá jej svaly začala pomaly uvoľňovať. Vyvoňaná vyšla a obliekla sa do obyčajných vecí. Niektoré veci bude mať aj tam na after- párty a samozrejme aj koncert. 

Nadišli očakávané minúty odchodu a Jessica sa snažila dýchať čo najviac. Začiatky boli vždy stresujúce a po tomto koncerte sa to všetko začne už omnoho viac. Je to predsa turné! A Jessice...

Pri západe slnka 31

,,Ou. No dnu môže ísť iba jeden. A aj to len na chvíľku. Jej stav je síce stabylizovaný, ale musí odpočívať.´´ všetci traja sa na seba navzájom pozerali. Slova sa ujal Mark.,,Harry, choď za ňou ty.´´ ,,Ale strýko....´´ ,,,Nie, choď my ťa tu počkáme. A zajtra sem za ňou zájdeme.´´ ,,Ešte zajtra bude musieť byť na JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti) Pozajtra, ak nenastanú nijaké komplikácie, by mala byť prevezená na izbu. Poďte.´´ sestrička odviedla harryho do izby, ktorá nepríjemne páchla dezinfekciou. Celou miestnosťou sa rozliehalo pípanie prístrojou. Harry spoznal Karinine telo pod jednou z prikrývok. Chcel sa za ňou rozísť, ale zastavila ho sestrička, ktorá mu dala do rúk zelené rúcho, ktoré si musel obliesť. Keď podišiel k posteli videl jej telo, ktoré pomaly splývalo s prikrývkou. Strácalo sa pod ňou. Keby prístroje nehlásili činnosť jej srdca myslel by si, že je mrtvá. Chytil ju za ruku. Bola studená a biela ako stena naokolo. Do očí sa mu nahrnuli slzy. Kľakos si na zem vedľa postele a jej ruku si priložil k lícu. ,,Milujem ťa, milujem. nechcem aby si mi odišla. Musíš bojovať. Viem, že som kretém, že som ti ublížil. Ale ty si kráľovna môjho srdca. Ty si môj vzduch, ktorý dýcham. Ty si zem po, ktorej kráčam......mal som prísť skôr. Já debil som tam sedel zatiaľ čo ty.....´´ hlas sa mu zlimil. Už nevládal ďalej rozprávať. Už nemal síl. Plakal. Nehanbil sa za slzy. Nikdy. A teraz už vôbec nie. Pocítil teplo na ramene. Ľaknutím sa otočil. Nad ním stála tá mladá sestrička. Oči sa jej leskly. Trasľavým hlasom sa mu prihovorila.,,Už budete musieť ísť.´´ Harry bez slova prikývol a vstal.Ako duch vyšiel z izby a kráčal chodbou. Nereagoval na otázky, ktoré k nemu doliehali od Marka, ako sa má Karin. Myšlienkami bol inde. Mark to pochopil bez slova ho nasledoval. Harry mieril k miestu vodiča. No Mark ho zastavil. Nechať Harryho šoférovať by bola samovražda......Takto to išlo skoro celý týždeň. Karin previezli na izbu ale stále sa neprebrala. Harry upadal každým dňom do väčšej depresie.......

EVERYTIME! 31

 

Táto animácia, ma fakt niečo do seba :D Sorry boys! :D Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť. A oznamuje vám: Dočkali ste sa! Takto to bolo plánované už od začiatku a teraz je tá pravá chvíľa. J

„Platí plán?“ Spýtal sa Zayn nenápadne Jessici keď kráčali všetci smerom k výťahu. Ona na neho len žmurkla a otočila sa na päte keď vošli do výťahu, aby bol smerom k dverám ako prvá.  Vedľa nej stál Ryan.
„Naozaj za všetko ďakujem.“ Usmial sa na ňu, keď sa výťah pohol už dohora. Jessimu mu dala pusu na líce a on sa to rýchlo zotrel.
„Aspoň raz sa chovaj ako starší brat.“ Zasmiala sa Jessica a buchla ho do ramena. Liam tu tentokrát nebol, pretože išli až za nimi s autom, pretože Danielle sa sťahovala na hotel k nám. Jessica sa už neobávala držať toto tajomstvo, keď tu bola Danielle. Určite nebudú s nimi tráviť dlhý čas, pretože budú stále spolu. Takže Ryan sa s ním nebude už veľa rozprávať a neuvidí jeho pohľady na nich oboch. Tie pohľady ju zožierali z vnútra, ale toto sa nemohlo dostať von. Proste nie. Liam mal svojich rodičov a jeho mama mala na to zobrať zodpovednosť už v prvýkrát ako sa Liam začal rozprávať s jeho potencionálnim „otcom“. Keď výťah zastavil všetci išli do svojich izieb, avšak Ryan zastavil ešte raz Jessicu.
„Jess?“ Spýtal sa trošku neisto, keď ju k sebe otočil. Ona len prikývla hlavou.
„Volala mi mama.“ Jessica prehltla na sucho a do očí jej začali vstupovať slzy, ktoré sa snažila celou svojou silou potlačiť.
„Čo-o vravela.“ Trošku sa zakoktala Jessica z tej všetkej neistoty a Ryanových pohladov.
„Že s ňou nechceš, hovoriť a ona ťa potrebuje pri sebe. Niečo v takom zmysle, ale vôbec nechápem čo sa medzi vami stalo. Nič si mi nepovedala, keď sme odchádzali zo Stratfordu. Jess je tu niečo čo by som mal vedieť?“ Jessica cítila hrču v hrdle a jej srdce jej bilo ako o život. Svoju ruku stisla v päsť a zo všetkého sa premohla.
„Nie, naozaj sa nemáš čoho obávať.“ Snažila sa vyjadriť povzbudivý úsmev, ale ani sama nevedela ako to vyzeralo, pričom Ryan niečo tušil, ale nemohol to vyťahovať teraz. Bude hrať jej hru.
„Tak fajn.“ Tiež sa na ňu usmial. Nevytiahne to z nej takto. Musí ísť na to inak. Keď už sa Jessica otáčala naspäť do svojej izby, trošku ju zneistil a tak dodal.
„Rodičia tu prídu na koncert.“ Jessica zastala na mieste, otočená chrbtom Ryanovi, ktorý sa pokúsil ešte o jednu šancu, aby mu to povedala teraz, keď sú tu sami. Jessica bojovala sama zo sebou. A to bolo na tom najhoršie. Nebála sa bojovať za to dobré a správne proti niekomu, ale nemohla sa vzopierať sama sebe. Otočila sa a poslala mu úsmev.
„To bude skvelé.“ Snažila sa to povedať bez irónie alebo nejakých náznakov, toho, že s nimi nechce mať nič spoločné. Ryan si povzdychol a pokrútil hlavou. Vošiel do svojej izby a za obidvoma sa naraz zavrela dvere ich izieb. Jessica si hneď chytila rukou ústa a pomaly prešla do sprchy, kde zo seba rýchlo vyzliekla všetky veci a pustila na seba nachvíľku studenú vodu. „To nemôže byť pravda.“ – Opakovala si celý čas ako na ňu kvapkala voda zo sprchy. Prepla si vodu na teplú a pomaly zo seba začala zmývať všetky tie otrasné veci, ktoré by sa stali, keby všetko vyšlo na povrch. Keď si spomenula na Nicki a Zayna, rýchlo sa snažila doumývať a vyšla z kúpeľne len v uteráku, ktorý si obmotala okolo tela. Prešla ku kufru, z ktorého si vytiahla pohodlné vec, keď pôjdu na pláž.

Obliekla si všetky na seba a prešla znova do kúpeľne kde si prečesala vlasy a znova sa namaľovala. Do vlasov si zastrčila okuliare. Keďže budú určite len na pláži, tak si zobrala len telefón do zadného vrecka šortiek a keď vychádzala ešte sa posledný krát navoňala. Keď prechádzala uličkou, výťah sa pomaly otváral a v ňom stále Nicki, ktorá sa prekvapene pozerala na Jessicu.
„Zmena plánu.“ Povzbudivo sa na ňu usmiala, keď ešte kráčala k nej a keď prišla už bližšie objala ju na pozdrav.
„Ako to myslíš? Potrebujem zmrzlinu a romantický film. Je mi blbo z tejto svetskej lásky.“ Povedala smutne. Jessica nevedela čo ma na to povedať.
„Ale, dosť z tým pesimizmom. Mám pre teba skvelý večerňajší plán a viem, že sa ti bude páčiť.“ Žmurkla na ňu a ani si nevedomila, ale otvorila sa za nimi dvere od výťahu, ktorý bol už na prízemí. Tam už pri recepcii videli dve hlavy. Jednu s čiernymi vlasmi a druhú s blonďavými. Jessica si kusla do spodnej pery a keď sa už blížili k nim.
„Aká náhoda.“ Začala nenápadne a pozrela sa na Nicki. Ak by jej to bolo nepríjemné a uvidela by na nej zmetenosť, zničila by celý tento plán, ale keď videla, že sa usmieva na Nialla, ktorý sa k nej už blížil s rukami aby ju objal. Všetko bolo v tom najlepšom poriadku. Jessica tiež objala Zayna a pocítila pri ňom skvelú vôňu, ktorá ju veľmi priťahovala.
„Kamže, kam?“ Hrál s ňou Zayn hru na nich oboch.
„A, mysleli sme si, že pôjdeme na pláž.“ Zayn a Jessica sa rozprávali nahlas, aby Nicki s Niallom si mysleli, že to všetko bola len čistá náhoda.
„To je naozaj náhoda, aj my sme tam chceli ísť Niall však?“ Otočil sa na neho Zayn a Niall len s priblbým úsmevom prikývol, načom sa Nicki začervenala.
„Tak ideme?“ Jessica žmurkla na Zayna, ktorý sa potichu zasmial. Keď vyšli z hotela Jessica si nasadila okuliare a tak isto aj spravil Zayn vedľa nej, ktorý sa naklonil trošku bližšie k nej.
„Zabudol som povedať, že ti to naozaj pristane dnes.“ Jessica sa začervenala a tak rýchlo otočila hlavu úplne inou stranou.
„Prestaň mi toto robiť.“ Buchla ho do ramena Jessica. Avšak začali sa pri nich objavovať novinári a začali ich spolu fotiť a dávať im veľa otázok. Všetci sa rozbehli úplne iným smerom ako k pláži, pretože sa začali objavovať aj fanúšikovia. Okoloidúci sa za ními otáčali a oni sa celou cestou smiali, ako bežali. Jessica, Niall a Zayn len nasledovali Nicki, ktorá presne vedela kde pôjdu a nikto sa tam nedostane. Zrazu prudko odbočili do prázdnej uličky napravo a nikto nevedel kam išli. Každý z nich sa rozbehol inou trasou, ale nikto nevedel kam išli, avšak medzitým oni išli ešte cez nejaké kríky.
„Nicki, si si istá?“ Nicki sa zastavila načom všetci do seba nabúrali.
„Ver mi.“ Znova pokračovala a Jessica len súhlasne pokrútila hlavou.
Zrazu sa všetci ocitli na piesočnej pláži. Bola to staršia pláž, pretože na brehu bolo množstvo vyplavených vecí a našli sa tu aj zelené riasy. Avšak more tu bolo úžasné. Výhľad nebol na nič vpredu. Bola to len nekonečná modrá plachta.
„Odkiaľ toto poznáš?“ Spýtal sa Niall užasnuto, nevediac kam sa pozerať skôr. Nicki na neho žmurkla.
„Niekto zabudol, že toto je moje rodné mesto.“ Niall si strelil rukou po čele, ale to sa už Zayn s Jessicou posúvali iným smerom, aby ich nechali samých.
„Je to úžasné.“ Povedala Jessica, keď si vyzúvala topánky Vans a dala si ich do ruku.
„Ty si úžasná.“ Otočil sa na ňu Zayn a obaja zastali na mieste otočený k sebe.
„Ako to myslí...?“ Jessica ani nedokončila a Zayn pokračoval ďalej v rozprávaní.
„Neviem čo povedať Jess. Rozprával som sa s chalanmi a sám už neviem, ale jednu vec spraviť musím.“
„Nerob to. Prosím, nehovor to.“ Jessica pokrútila hlavou, ale nemohla sa prestať dívať do Zaynových očí, ktoré sa dívali tiež do tých jej. Jessica v nich videla toľkú lásku, že sa sama obávala čo sa teraz stane. Justin bol už niekde inde a všetky jej myšlienky boli preč. Tentokrát každá jedna bunka sa pohybovala bližšie k Zaynovi a myšlienky boli len a len o ňom. Boli pri sebe už úplne blízko a Zayn priložil jeho čelo k jej.
„Nechcem aby sa toto skončilo.“
„Toto je len začiatok.“ Zayn jej prešiel rukou po líci a Jessica zavrela oči, pri kontakte Zaynovej ruky. Zayn vedel čo chce spraviť. A nemohlo ho nič zastaviť. Jessica bola tiež odhodlaná posunúť tento okamih ďalej. Ako sa obaja pozerali na pery toho druhého, Jessica dala svoju ruku na Zaynov zátylok a rukou mi prešla po spodných vlasoch, čím si ho priblížila trošku bližšie a ich pery sa spojili. Po prvý krát za ten celý čas, to medzi nimi bolo vážne a tak dokonalé. Zayn si pritiahol Jessicu bližšie za boky a Jessica zas jeho za vlasy. Nemali seba dosť v žiadnom prípade. Slnko, ešte svietilo posledné lúče na tento breh a vlny sa bili o povrch pláže. Piesok sa pomaly pod kontaktom vody posúval nižšie, ale na tejto pláži, bolo teraz niečo veľké vzácnejšie s názvom Láska.