Pri západe slnka 33

Karin sa prebrala. Počula tlmený vtáči štebot. Viečka mala ťažké, akoby na nich mala poležené závažie. Aj pri tom najmenšom pohnutí preletela jej telom bolesť. Ruku mala tažkú, nevládala ňou pohnúť. Pomaly otvárala oči. Musila ich hneď zavreť, pretože júu oslepilo svetlo, ktoré k nej dopadalo od okna. Musila si naň zvyknúť. Pomaly rozlepila oči a skúmala miesto, kde sa to nachádzala. Biele steny, jedna skrinka, vešiak. Nevedela sa zorientovať. Očami prešla k prikrívke, ktorou bola prikytá. Očami išla stále vyššie až svoj pohľad uprela na svoje ruky. Mala v nich napichané ihly a infúzie. Nechápala. Bola z toho zmätená. nevedela kde to je, ani prečo tu je. Pozrela sa vedľa seba. Všade naokolo boli prístroje, ktoré niečo ukazovali.Chcela sa podvihnúť na posteli ale telom jej preletela bolesť, ktorá začínala medzi jej nohami. Došlo jej, čo sa stalo. Kde to vlastne je. Do izby vkročila sestrička. ,,Á, slečna sa nám už prebrala. No bolo načase. Už sme si mysleli, že ste nám tu zaspali ako Rúženka.´´ povedala s úsmevom a skontrolovala prístroje. Karin sa jej chcela opýtať, kde je jej otec, Lukas a Harry. Chcela sa jej opýtať aj na to, čo presne s ňou je......no tá bolesť jej bola odpoveďou sama. Po tom, ako sestrička odišla dvere na izbe rozvalil Mark. Keď uvidel na posteli sedieť Karin skoro sa rozplakal. Pribehol k nej a hodil sa jej okolo krku. ,,Ach zlatko, tak som sa o teba bál.´´ Karin sýkla od bolesti, Mark sa hneď od nej oddialil. Chytil ju za tvár. ,,To nič zlatko.´´ Usmial sa. Chcel aby si myslela, že to čo sa stalo je už zažehnané hoci ho to vnútorne zožieralo. ,,Ale tvoje slzy hovoria niečo iné.´´ pomyslela si Karin a sklonila tvár, hanbila sa. Sklamala otca. Vtedy si na to spomenula. Harry. ,,Kde je Harry? ´´ ,,Určite už išiel domou. Nechcel tu byť. Prečo aj, nič ho tu nedrží. Sklama ho. Jeho, otva, Lukasa. A hlavne samu seba.´´ ,,No, ono sa to nejak otočilo. Vieš, on chcel byť tu pri tebe, keď sa preberieš. Každý deň tu bol a sedával pri tebe od rána až do večera. nejedol nepil, len sa napchával tabletkami. Nevedel som o tom...Ach je to moja vina....´´ Karin stislo srdce a so zatajeným dýchom počúvala, čo z Marka vylezie. ,,Keď sa dozvedel, že si sa prebrala chcel ísť rýchlo za tebou. Lenže to už nezvládol. Skolaboval. ....Vlastne leží hneď vedľa.´´ povedal zamyslene. Do Karin akoby blesk udrel. Začala zo seba odopínať prístrojea odhodila zo seba prikrívku. Mark sa na ňu zmätene pozeral. ,,karin, čo to robíš? Ešte len teraz si sa prebrala. Musíš odpočívať! Okamžite si ľahni a nevymýšľaj! Počuješ?!´´ skríkol po nej. Až vtedy sa k nemu Karin otočila tvárou. ,,Musím ísť za Harrym! Musím ho vidteť! Teraz! Hneď!´´ Bez slova sa pomalými krokmi blížila k dverám. Celé telo jej brnelo bolesťou. Otvorila dvere a popri stene sa presunula k ďalším. Pomaly ich otvorila a zatajila dych. Pred ňou ležalo telo toho koho najviac milovala.