Ozvalo sa tiché zaklopanie na dvere. Po chvíli sa otvorili. ,,Smiem? Ešte nespinkáš? ´´ ozval sa mamin hlas. ,,Nie, poď.´´ povedal Harry a posunul sa na posteli, aby urobil mamine miesto. Tá si k nemu sadla a z čela mu odhrnula prameň vlasov a pohladila ho po tvári. Len tam tíško sedeli a pozerali si do očí. Toto už dávno Harry nezažil, pripomínalo mu to dectvo, keď ho vždy prišla uložiť a zaželať mu dobrú noc. Ako mu to chýbalo. Odkedy bol na ranči začal si veľa vecí uvedomovať. Silu priateľstva, ktoré majú s chalanmi. Keby ich nebolo, nikdy by nebola kapela, nezažil by toľko bláznivých chvíľ a asi by sa utrápil k smrti. Pretože oni ho vedia vždy rozveseliť a pomôcť mu. Svoju sestru, ktorú má rád hoci to tak niekedy nevyzerá a nikdy by nemenil, aj keď to už pár krát povedal. A rodičov, ktorí pri ňom stoja od začiatku. dali mu život a starali sa oň v dobrom aj zlo. A nakoniec....Karin, ktorá ho priviedla späť, hoci ju nenávidel. Karin, vďaka ktorej vie, čo je to MILOVAŤ SRDCOM a nie očami.
,,Budeš mi chýbať.´´ zašepkal a zotrel slzu, ktorá sa začala kotúľať po maminej tvári. ,,Aj ty mne synček. Volaj mi každý deň, dobre? Dávaj si na seba pozor. Ľúbim ťa.´´ s plačom dopovedala a pobozkala ho na čelo. Keď sa chcela odtiahnuť Harry ju objal. ,,Ľúbim ťa mami.´´ Po niekoľkých minutách sa od neho odtiahla a dala mu krížil na čelo. ,,Dobrú noc Harry a sladké sníčky.´´ pobozkala ho na čelo a odišla.
Následujúci deň s Harrym išli všetci na letisko, kde sa mali stretnúť a odkiaľ mali potom chalani vyraziť na turné. Keď sa v hale ozval ženský hlas oznamujúci, že lietadlo je už pripravené chalani sa naposledy objali s rodinami a pomaly mizli v dave.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára