Pri západe slnka

 Takže, sľubená nová poviedka:) Ako vždy prvý diel je čisto iba zoznamovací:) neviem ako vám to napísať :) Jednoducho vám chcem priblížiť život hlavnej hrdinky- Karin.Dúfam, že sa vám bude páčiť.Sľubujem, že ďalšia časť bude zaujímavejšia. :) Bajuš :)

Karin Natnegvá. To je jej meno.Meno dievčaťa, ktoré si toho už toľko prežila.Má 17 ale pred 5 rokmi sa z nej stala sirota. Rodičia spolu s mladším bratom zahynuli pri autonehode.Dôvodom bola neudržiavaná cesta.Na zľadovatelej vozovke dostali šmyk.3 dni pred Vianocami.Boli to Karinine najhoršie Vianoce.Keďže jej obaja rodičia boli jednináčikovia niečo také, že ju úrady pridelia ku strýkovi či tebe neexistovalo. Starká z ocovej strany zomrela už dávno a jediný kto jej z rodiny ostal bola maminina mama- babka. Bola rada, že je s ňou.Babku mala veľmi rada.Hoci to neboli ktovieaké vianoce, babka sa snažila aby boli príjemné.Aby Karin zabudla aspoň na chvíľu na to, čo sa stalo.Piekli spolu, zdobili stromček, spievali koledy. No tesne po Vianociach sa Karin prihodilo ďalšie nešťastie.Akoby ich nebolo už málo. karinina babka dostala mozgovú porážku a ostala ležať, čiže bola odkazanána pomoc ostatných. Ju umiestnili do domova dôchodcou a Karin do detského domova.Samozrejme.Nový človek, nový objav.Stal sa z nej stredobod pozornosti.Nikdy na to nebola zvyknutá, bolo jej to nepríjemné a dávala to najavo.Asi práve to sa jej stalo osudným. Jedného krásneho dňa, necelý mesiac pred Karininymi 13 narodeninami, zaklopali na dvere domova dvaja policajti.Vzali ju a odviedli do ,,polepšovne,,.ke´d sa pýtala prečo, len po nej hodili nepríjemný pohľad.Až na súde sa dozvedela, že vraj ukradla veci v obchode.Darmo sa bránila, bolo to zbytočné.Všetci si myslela, že je to ona. Od prvého až do posledného dňa čo bol v ,,polepšovni,, prežívala v strachu.Chalani si z nej spravili nový objav.Nová baba, ová možnosť na sex.Nikoho tam nezaujímalo, že ona nechcela.Od rána, do večera sa bránila buď doterným slizkým chalanom alebo babám, ktoré ju brali ako sokyňu. Vraj im preberá chalanov, akoby to robila naschvál.Večer zaspávala s hrôzou, či sa ráno vôbec preberie. jediné čo chcela bolo, aby odtiaľ vypadla.Bolo jej jedno ako, ale už nevládala, už nemala sily.Akurát sedela v izbe na posteli a ku dlani si prikladala črep zo skla, (,,Stačí len tak málo, len potiahnúť a konečne budem s našimi a s Tomim. Už nevládzem,toto už nie je miesto pre mňa.´´) výrilo sa jej hlavou, ke´d sa rozvalili dvere a v nich stala jedna z hnusných opatrovateliek.,,Máš tu návštevu.´´zavrešťala na ňu, schmatla ju za predlaktia vliekla do návštevnej miestnosti.Keď tam vošla stál tam tak 30 ročný chlap a usmieval sa na ňu. Tento ,,nápravný ústav´´ ju jedno naučil.Neukazovať svoje emócie a byť tvrdá.,,Ahoj som Mark,mrzí ma to, čo sa stalo tvojej rodine.´´odmlčal sa.Asi nevedel ako ďalej.karin na neho len pozerala, vôbec sa jej táto téma nepáčila,bola pre ňu citlivá a nerada ju rozoberala.,,Mrzí ma, že sme sa až teraz stretli.Teda som priteľ tvojho ocka, aby som to upresnil. O tom, čo sa tvojej rodine stalo som sa dozvedel až nedávno.Bol som odcestovaný. Ja.... neviem ako to povedať.jednoducho.Bol by som rád, keby si prišla ku mne a bývala u mňa.´´Karin  sa vydesila, nevedela ako to chápať.,,Teda, ja chcem si ťa adoptovať.Samozrejme, že iba to.Dal by som ti strechu nad hlavou.Nie to je blbé, dal by som ti nový domou.Hoci ten starý ro nenahradí...´´začal strašne rýchlo hovoriť.Sám sa v tých vetách zamotával ale Karin vedela ako to myslí.Chcela sa mu hodiť okolo krku ale niečo ju zastavilo.Bol to strach? Strach z mužou? Nevedala sama ale o pár dní už sedela v aute a viezla sa smer Markov dom.Zistila, že jeho žena ho opustila kvôli inému.Má ranč na ktorom chová kone, kravy, ovce a má obrovské pozemky.Vraj na farme nebýva sám.Býva tam ešte jeden chlapec, približne v jej veku.Pomohol mu z ulice.Volá sa Luk.
Keď dorazili na farmu vyrazili jej dych, bola nádherná.Vďaka Markovi a Lukovi začala znovu žiť.Začala sa usmievať.Mark jej nemohol nahradiť octa a ani Luk brata ale obaja sa veľmi snažili.Mala ich rada, veľmi.A teraz sú tomu už 4 roky čo je tu......