Pri západe slnka 9

Druhý deň už od rána nemohol Harry nikde nájsť Karin.Hľadal ju celý deň, ale jej nikde.Poobede za ním prišiel Mark:,,Choď po Karin.Je hore na povale, v stodole so senom.´´Harry sa teda vybral k stodole, po schodoch vyšiel na poval.Rozliadol sa naokolo.Všade boli obrazy, nie hociaké.Boli to jej obrazy.Karin mu stále chrbtom a niečo robila, nevedel čo, ale podľatoho čo videl naokolo mu došlo, že asi kreslí.Nikdy by to do nej nepovedal.Tie obrazy boli také živé, všetky pocity, ktoré do nich vladala z nich vyžarovali.Bolesť, strach, smútok, bezmocnosť, utrpenie.....ale žiadna radosť či láska.V kúte stál obrovský bielo-čierný obraz.Boli na ňom tváre 4 ľudí.jedna z nich bola Karinina.,,Toto je jej rodina.´´pomyslel si a pozorne si prezrel celý obraz.Bol iný ako ostatné, bol plý bolesti ale aj lásky.Ten pociť ho vo vnútri ťažil.Nevedel prečo, ale zrazu sa cítil taký maličký a bezmocný.Pozorne si prezrel ešte raz všetky obrazy.Všetky boli tmavé.Ani na jednom neboli veselé farby.žiadná žltá, oranžové, zelená.Prišiel ku nej zozadu a ponad plece si pozrel, čo teraz kreslí.Na obraze bol kôň a pod ním sa črtali siluety 2 ľudí.Karin sa pridku otočila a vrazila mu päsťou.Harry spadol na zem a chytil sa za rozbité ústa.,,Zbláznila si sa? Čo som urobil?´´pozrel sa na ňu.Karin si strhla sluchadka z uší.,,Prepáč, nevedela som ,že si tu.Nemal si sa tak za mnou zakrádať, bol to reflex.Čo tu vôbec robíš? Ako si vedel, kde som?´´,,Mark ma za tebou poslal,hostia chcú ísť na kone.Celý deň som ťa hľadal, nevedel som, kde si dokým mi to Mark nepovedal.´´Karin len súhlasne prikývla.,,Takže toto je tvoje útočisko?´´,,Čo?´´,,Každý človek má svoje útočisko......To je tvoja rodina?´´´Karin prikývla.,,Čo sa im prene stalo?´´,,Mali autonehodu.´´,,Ešte si sa cez to nepreniesla, že?....Vieš ja verím na to,že každá vec má nejakú príčinu.Mal som kamaráta, na škole sme mali spolu kapelu.Chceli sme byť slávni, koncetrovať.....Raz, keď sme sa vracali zo školského výletu náš autobus havaroval.Zomrel.Zanevrel som na hudbu, bez neho pre mňa už nemala význam.Bol mi ako bratom a všetko sme chceli prežiť spolu.......No potom ma naši prihlasili do X-factoru.Môj život sa zmenil.Nielenže som si tam našiel bratov ale spolnili sa mi všetky sny, všetko po čom som kedy túžil......Musíš sa otvoriť tomu a ono to príde....´´Karin zaťala päste.,,Harry, je mi ľúto tvojho kamaráta, a aj teba.Mrzí ma ,že si si tým musel prejsť a zrejme to bolo ťažké.Ale ja sa už nemám čomu otvoriť.Ty si sa mal vždy kam vrátiť.nech si bol na tom akokoľvek, mal si sa kde vrátiť.Do tepla, v ktorom ťa čakali ľudia,ktorí ťa objali a milovali.Ale ja som to nikdy nemala.Nikdy.Mala som len starú posteľl, v ktorej sa už ani nedalo spávať po tom, koľko detí sa tam vystriedalo.A potom ?! Pre jedných som sa stala šukacou pannou a pre druhých boxovacím vrecom.Aká to bola spravodlivosť, ke´d som si musela tým peklom prejsť za niekoho druhého?Večer som zaspávala so strachom, či sa vôbec zobudím.Ale na druhej strane som chcela aby niekto to všetko ukončil, no nikdy to nedotiehli do konca.Harry ty o tom nevieš nič! Nevieš nič o živote.Pre teba je dôležité len to, či budeš mať dosť ľudí na koncertoch, či sa predalo dosť CD, čo si oblečieš a s ktorou si užiješ!´´povedala Karin.Špinavé ruky od uhlíku si utrela do handry a odišla.Hnev ňou lomcoval.Dostáva sa jej pod kožu.Nikdy si nikoho tak blízko tela nepustila, tak ako je možné, že sa mu nevie ubrániť? Vytvorila si okolo seba, svojho srdca a citov hrubý múr ale on ho pomaly a isto búral.