Pri západe slnka 20

Harry sa ponad plece pozrel na terasu. Mark si utrel oči a vrátil sa do domu. Luk len sklamane zvesil hlavu a išiel za ním. ,,Plakal.´´ Zašepkal si pre seba Harry. ,,Prečo? Žeby mu na mne naozaj záležalo? Blbosť!´´ Odohrával vo vnútri sám so sebou boj. Ostať tu, či sa vrátiť. Hľadal všetky pre a proti prečo odísť. Musí nastúpiť hneď teraz, lebo keď bude ešte chvíľu čakať ostane tu. A to predsa nechce! Či?.....

,,Takže naozaj odchádzaš?´´ ozvalo sa za ním. ,,Och nie, ona nie! Ja musím odísť.....´´ ,,Čo budem ti chýbať?!´´ trpko sa jej spýtal naspäť, ale neotočil sa jej čelom. ,,Musím byť na ňu hnusný, nemôžem sa na ňu pozrieť, ale hlavne musím hneď nasadnúť a odísť!´´ ,,Keď sa so mnou rozprávaš mohol by si sa mi otočiť tvárou.´´ Harry sa chtiac nechtiac musel otočiť. ,,Posledný krát, posledný! Musím ju vidieť! Jej tvár, úsmev, oči......Bože prečo musím toto stvorenie opustiť? Prečo? Prečo mi nie je moja láska opätovaná? Je to trest za moje chovanie?....Tvrdý trest, keď viem, že ona je tá, za ktorú buší moje srdce!´´ ,,Neodchádzaj!´´ zašepkala Karin so zvesenou hlavou, jej slova zanikli vo vetre.
 ,,Čo? ´´ ,,Uhhmmm. Nemožeš odísť. Kvôli Markovi. Nevieš ako sa tešil na tvoj príchod. Po toľkom čase ťa zase  vidí. Ty si možno myslíš, že si mu ľahostajný ale to nieje pravda. Má ťa rád. Si jeho milovaný synovec, jediný synovec. Myslíš si, že jemu sa chce byť tu pre teba tyranom? Nemyslíš si, že radšej by s tebou išiel do krčmi na pivo, hrať šípky či biliard alebo čo ja viem. Jednoducho nemysliš si, že radšej by s tebou robil niečo čo robí strýko so synovcom, čo robia chlapi? Nie, on ťa tu musí kesírovať a dávať ti úlohy, ale to všetko len pre tvoje dobro. Vieš ako si sa zmenil odkedy si tu? Keď si prišiel bol si namyslený fagan, ktorého som chcela vyváľať v hnoji a poslať kade-ľahšie. Ale teraz si super chalan, na ktorom mi záleží a nechcem aby odišiel.Možno som ti ľahostajná, ale ostaň tu aspoň kvôli Markovi, ak odídeš zlomí mu to srdce.´´
 Poslednú vetu povedala Karin so sklonenou tvárou. Tvár jej horela, nemohla sa mu pozrieť do tváre, nezvládla by to. ,,Och, veď ja som mu práve povedala, že ho mám rada. Karin, nafackaj si!´´ Kričala na seba vo vnútri, zatiaľ čo Harry sa na ňu pozeral s otvorenými ústami. ,,Ešte spím, alebo je toto skutočnosť? Toto nie je pravda, to nie je možné! Veď ona....´´ Harry nič nepovedal, len sa rozišiel ku Karin a zovrel ju v objatí. karin od prekvapenia aj zabudla dýchať. Ke´d ju Harry celý vysmiaty pustil a videl ako vyjavene na neho pozerá začal sa smiať. ,,Dýchaj. Nádych, výdych.´´ Karin začala zhlboka dýchať a Harry sa začal smiať ešte viac.,, Takže tu ostávaš?´´ohromene na neho pozerala, nevedela, či si robí srandu alebo to mylí vážne. ,,No keďže si to ty....To by som ti neurobil.´´ so smiechom ju objal. Krin prešla vlna radisti. ,, On tu ostáva a kvôli mne!´´ od radisti na Harryho vyskočila a on sa s nimi začal točiť. Karin kričala, Harry sa smial a Mark od radosti a nechápavosti plakal.

Bol rád, že Harry tu ostáva ale z toho čo videl mal menšie obavy. Nemohol si pomôcť, stápe si myslel, že Karin a Harry nie je dobrá konbinácia. ,, Kľud oci. Nechaj ich. Oni si rozumejú, majú vlastnú hlavu.´´ usmial sa na neho Lukas a objal ho okolo pliec. ,,No vidíš, čo som ti hovoril!´´ zakričal so smiechom Lukas smerom k obímajúcej sa dvojici. Odpoveďou mu bol vztýčený prostredník. ,,Karin!´´ okríkol ju Mark na čo sa začali smiať všetci.