Make me smile II.- 17

Betka bola celý deň v práce nesvoja. Nemohla sa sústrediť. Všetko jej padalo z rúk, stále do niekoho narážala, nikoho nepočúvala. Ku koncu dňa z nej mali všetci už nervy. Nemohla sa vrátiť domou. Nechcela byť sama, bála sa  tých myšlienok, ktoré by na ňu potom dopadali. Preto aj so Samkom hneď po práci išli navštíviť Gabiku, Betkinu najlepšiu kamarátku ešte z vysokej. Samko sem veľmi rád chodil, pretože Gabika mala psíka- Rokyho. A keďže Betka Samkovi nechcela kúpiť psa, pretože by nemali čas sa oňho starať, Samko bol celý šťastný, že sa s ním môže jašiť.

Hneď ako im Gabika otvorila Samko sa rozbehol dnu a s revom volal na Rokyho, ktorý k nemu hneď pribehol. ,,Čo sa stalo?´´ spýtala sa Gabika. Betka pred ňou nemohla nič skrývať, mala ju prečítanú ako vlastnú dlaň. Gabika vedela, že celý čas už odkedy sa spoznali pred ňou niečo Betka tají. A mala podozrenie, že sa to práve týka Samkovho otca, ale Betka o tom nikdy nechcela hovoriť tak ju nenútila. Nechávala ju a dúfala, že jej to raz povie sama. A teraz, keď ju videla v takom strašnom stave tušila, že sa to týka práve tejto záležitosti. ,,Poď spravím mätový čaj.´´ pozvala ju hneď dnu a bežala do kuchyne pripraviť čerstvý mätový čaj. Betka sa zatiaľ zviezla na pohovku. Po chvíľke ten Samkov rev a Rokyho štekanie nezvládla a tak na nič zakričala: ,,Samko, mohli by ste sa bú´d stíšiť alebo zatvoriť do izby?! Bolí ma z vás hlava!´´ Samko sa hneď vyparil. ,,He, kľud. Ona za to nemôže. Dám ti niečo od bolesti?´´ položila pred ňu Gabika obrovskú šálku voňavého čaju. ,,Ja viem ....Dneska som z toho všetkého už na prášky.´´ Gabika vyťahovala fľašu Jack Daniels. ,,Gabi, nie som tu autom.´´ ,,No a? Tak u mňa prespíš.´´ ,, Nie, to nejde. Nemôžme ťa otravovať.´´ ,,Ale neblbni.´´ povedala Gabika a už nalievala hnedú tekutinu do pohárov. Jeden podala Betke  a s druhým sa posadila do kresla. ,,A teraz vyklop, čo ťa ťaží zlato.´´ Betka dlho rozmýšľala, či jej to povedať alebo nie. Ale v poslednej dobe toho je na ňu viac než dosť. A tak sa pomaly pustila do spomínania a rozprávania ..... ,,A tak som mu vrazila, vykričal mu, že Samko jej jeho syn. Nadala mu ako sa len dalo, sadla do auta a zmizla od tiaľ. Posledné, čo som videla bolo ako spadol na zem.....´´ Trhano cez vzlyky dopovedala svoj príbeh. Gabika iba prilepeno sedela na svojom mieste. Nemohla tomu uveriť. ,,Ja ....Betka....och ...neviem čo povedať...´´ povedala so sklonenou hlavou a presadla si ku Betke, ktorú objala. Betkin hysterický plač tíšilo Gabikne náručie. Po asi hodine, kedy už bola Batka ukľudnená a spolu pozerali Sue Thomasovú jej Gabika povedala. ,,Mala by si ísť za srdcom.´´ Betka sa na ňu zmätene pozrela. ,,Moje srdce je viac mimo ako ja.´´ ,,Nie, ono ti hovorí správne. No ty sa chceš riadiť podľa hlavy. Nie vždy je právny úsudok aj dobrý. Choď za srdcom, aj keď to bude zložité, bláznivé a bolestivé.´´ Betka ostala ticho. Akoby chcela počuť, čo jej srdce hovorí. Potom sa prudko zdvihla vzala si mobil, kabelku a bundu a išla ku dverám. ,,Kam ideš?´´ ,,Musím ísť domou.´´ ,,Teraz? Veď je 9 večer a k tomu si pila.´´ ,,Sama si povedala, že mám ísť za srdcom....a nepila som toho moc. Môžem ti tu dnes Samka nechať?´´ ,,No..jasné, že hej, len si dávaj pozor dobre ?´´ Betka sa na ňu usmiala a objala ju a bežala ku výťahu. Po ceste sa snažila ísť predpisovo, nechcela aby si ju niekto odchytil a dal jej fúkať, to by nedopadla moc dobre. Zastavila pred domom, vystúpila a vybrala sa do bytu. Po ceste po schodoch rozmýšľala prečo sem vlastne išla. Odpoveď dostala keď prišla ku svojmu bytu. Na zemi schúlený ležal Louis ....