Make me smile II.- 16

Celý zvyšok večera presedel premýšľaním stále nad tým istým. Bolela ho z toho hlava, ale nemohol prestať, kým na to nepríde. Ani nevedel ako sa mu podarilo zaspať. Ráno ledva otvoril oči. Ležal na bruchu na gauči. Jedna ruka a noha zvesená dole. Druhú ruku pod hlavou. Posadil sa a chcel si pretrieť tvár, keď zdvihol len jednu ruku. Zhrozene sa pozrel smerom k svojej nevládnej ruke. Nech sa snažil ako chcel. Nemohol s ňou pohnúť, chytil ju. Ani svoj dotyk necítil. Bezvládne sa hodil späť na gauč. ,,Zas si mi stŕpla.´´ zamrmlal, keď si  druhou rukou utieral tvár od slín, ktoré mu stiekli. Natočil tvár smerom ku stolíku na ktorom sa povaľovalo veľa zapísaných papierov a tiež fľaša od nejakého alkoholu. V tom jeho zrak upútal časopis, ktorý sa povaľoval pod stolíkom. Bol to jeden z časopisov, ktoré mu dala El. Načiahol sa poň a začal si pozorne obrezať titulku. Všetko bolo fajn, sedelo to. Až na jednú vec. DIEŤA! Dieťa čo nesie Betka na rukách. Posadil sa a rýchlo nalistoval stranu, na ktorej sa sa písalo viac. Podrobne skúmal každý jeden obrázok a potom si v hlave začal odznova premietať včerajší deň. Zastavil sa na tom, keď kráčal dole schodmi od Betkinho bytu a obiehalo ho dieťa. Bol to on, určite. Musel to byť. Postavil sa a rozbehol ku kufrom otvoril ich a rýchlo sa prezliekol do čistého oblečenia. Nastriekal na seba polku spreju, len aby zabil pach čo zo seba nestihol včera zmyť a potom s kefkou bežal do kúpelne, kde si umyl zuby. Do ruky vzal len mobil a vybehol von z izby. Pri výťahu sa zastavil, otočil sa a vrátil do izby. Z vrecka špinavých riflí čo mal včera vytiahol lístoček, čomu podal taxikár. Ak budete hocičo potrebovať tu je moje číslo. Aj o pól noci, volajte. Braňo Louis sa usmial a do mobilu vyťukal číslo z papieriku. Po niekoľkých zazvoneniach sa ozval známy hlas. Prihovoril sa po slovensky. ,,Vaša ponuka ešte stále platí? Nenašli by ste si na mňa čas?´´ odpovedal mu Louis po anglicky, čím Braňovi hneď došlo o koho sa jedná. ,,Ou jee, samozrejme. Ste v hoteli?´´ Louis cítil, že sa Braňo pri tom usmieval. Bol to milý človek. ,,Áno, mohli by ste čo najrýchlejšie prísť?´´ ,,Za 20 minút som tam.´´ a zložil. Dvadsať minút?! Robí si srandu?Každou minútou bol Louis nervóznejší a nervóznejší. Prechádzal sa po izbe ako lev v klietke. Keď mu zazvonil mobil v ruke vyštartoval z izby ako hurikán bez toho, že by sa pozrel na meno volajúceho. Dúfal, že to bude Braňo. A aj bol, čakal ho pred hotelom. Louis mu doslova vletel do taxíku: ,,Čo najrýchlejšie za Betkou.´´ ,,Ou chlape, tak ty máš riadne naponáhlo. Aj tebe pekný deň.´´ zasmial sa Braňo. ,,Hej, hej...bude pekný až keď tam budem, tak na to šľapni.´´ ,,Rozkaz!´´ zo smiechom Braňo s takou silou dupol na plyn, že Louis hodilo do sedadla. Hodnú chvíľu sa pri každej jednej zákrute prevaľoval z jednej strany taxíku na druhú. Čudoval sa, že za nimi ešte nejdú policajti. Keď chytil aký-taký balans načiahol k Braňovi ruku. ,,Nech je to už oficiálne. Ja som Louis.´´ ,,Braňo.´´ s úsmevom mu ňou potriasol. ,,Čo máš tak naponáhlo?´´ ,,Musím predsa bojovať za to, čo chcem nie? Nemôžem sa hneď po prvej prehre vzdávať.´´ ,,Správne. Počkám ťa tu. Veľa šťastia.´´ Otočil sa k Louisovi a povzbudivo sa na neho usmial. Louis prikývol a vybehol z auta. Po dvoch bral schody, len aby bol čo najskôr pri Betkiných dverách. Načahoval ruku, že zaklope keď sa dvere rozvalili a do Louisa doslova vlietla Betka. Obaja sa ocitli na zemi. Betka zdvihla tvár a zadívala sa do jeho očí. Ležala na ňom a uvedomovala si, že nie všetko na ňom sa zmenilo a zmužnelo. Jeho oči ostali rovnaké. Opäť sa v nich dokázala dokonale topiť. Keď sa spamätala rýchlo sa zdvihla a otočila sa tvárou ku dverám. Hrala sa s kľúčmi a tvárila sa, akoby hľadala ten správny len aby získala čas na spamätanie sa. Celá sa triasla. ,,Čo tu zasa chceš?´´ zaútočila. ,,Musím dostať odpoveď na svoje otázky. Neodídem, kým ich nezískam.´´ Len dúfam, že neskončím s odtlačkov aj na druhom líci.  ,,To ti nestačil včerajšok? Ak si si nevšimol, tak ja sa ponáhľam do práce. Niektorí musia zarábať aby mali z čoho žiť. Nám z neba peniaze nepadajú ako niekomu. ´´ ,,Chceš ma vyprovokovať? Ak budem musieť tak s tebou pôjdem aj do práce. Mne je to jedno, ja mám času dosť. ´´ vyšli z bytovky a smerovali ku Betkinmu autu. ,,nemá čas sa tebou a tvojími otravnými otázkami zahadzovať. Myslím, že som ti to vysvetlila už včera.´´ prudko sa otočila k Louisovi tvárou. ,,Tak vypadni!´´ ,,Nie! Až po tom, ako mi vysvetlíš to, čo si myslela tým, že si Petra nemohla opustiť a nechať ho s tým bojovať samého. S čím bojovať?´´ Betka sa oprela o auto a sklonila tvár. ,,Mal leukémiu. V poslednom štádiu. Už sme len čakali  na to,kedy to príde. Nemohla som ho nechať samého.´´ jej hlas bol jemnejší. Louis ostal ticho. Začínal sa cítiť previnilo za to, že ju obviňoval. ,,Ale aj tak nepochopím, ako ti mohol spraviť dieťa.´´,,ČO?´´,,Bolo to od neho sebecké a bezohľadné. Umiera si a tebe spraví dieťa? Aby si na to potom ostala sama? Nechal ťa tu trápiť sa, bez toho, aby ťa nejak zabezpečil alebo ti pomohol. Obyčajný sebecký pokrytec...´´ PLESK.. na Louisovej tvári sa aj na druhom líci začinal rysovať odtlačok ruky. ,,Už som ti raz povedala, že si na neho nemáš otvárať hubu. Jediný pokrytec si tu ty! Či si si myslel? Že sen napochoduješ a všetkým rozvrátiš životy a všetci budeme z teba mimo? Peťo by mi nič také nespravil. Nevedel o tom. Pretože, môj milý, je to TVOJE dieťa. Keby o tom Peťo vedel, tak by ma tu takto nenechal. Snažil by sa mi všemožne pomôcť. Ale ja som mu to nemohla povedať. Cítila som sa pred ním ako špina. Nemohla som sa mu ani do oči pozrieť. Pretože on mi dával všetku lásku čo mal a ja som sa mu za chrbtom vyspala s namysleným pakom, ktorému aj tak záleží len na svojom šťastí. Pretože keby to tak nebolo, tak by si neprišiel ničiť to naše! Vyspať sa s tebou bola tá najväčšia chyba akej som sa mohla dopustiť. A  nie kvôli nemu som sa trápila ale to kvôli tebe. No o malého by som prísť nechcela. On je môj život. Len pre neho žijem!Už si spokojný? Vieš všetko čo si chcel, tak zmizni! A opováž sa ešte raz takto rozprávať o Peťovi držala som ho v náručí keď umieral a nabudúce sa nemusím  udržať a skončíš oveľa horšie ako s fackou. Na neho sa ani zďaleka nehrabeš...´´ Betka nasadla do auta a zmizla. Louis ostal stáť na chodníku zrazu sám. Samota naokolo neho sa predrala aj do jeho srdca. Nohy hu už nedokázali udržať. Zosypal sa na zem a ostal tam sedieť.... JE TO TVOJE DIEŤA.....TVOJE .....