Make me smile II. 22

Pomaly som si vymámila ruku z tej Louisovej. Obaja sme ostali ako zamrznutí, ani jeden z nás nevedel ako reagovať. Tupo sme pozerali pred seba. Louis sa tváril, že pozorovať kamión idúci pred nami je tá najdôležitejšia robota na svete a ja, že panoráma naokolo nás je dych berúca. ,,No?´´ ozval sa netrpezlivý Samko, ktorý čakal na vysvetlenie...ale asi sa ho tak skoro nedočká. Povedala som síce Louisovi, že to vysvetlím Samkovi ja, ale nemala som ani čas si to premyslieť, zistiť spôsob ako mu to čo nejlepšie povedať bez toho aby som ho veľmi ranila. Čo teraz? ,,Aha, mám tu tvoje obľúbené CD-čko, zaspievame si.´´  roztrasenými rukami som vytiahla CD z obalu a vložila ho do prehrávača. Bolo to CD plné deckých pesničiek, ktoré sme so Samkom poznali už naspamäť a spievali si to zakaždým, keď sme niekam cestovali.
To mučivé ticho pretrhli prvé tóny deckej pesničky, ale na atmosfére sa nič nezmenilo. Bola taká istá dusná ako ako predtým. Tak som začala pomaly spievať. Po chvíli sa ku mne Samko pridal a ja som si s úľavou oddýchla. Vedela som aký vie byť zapálený pre hudbu. To zdedil zrejme po Louisovi, keď že moje spevacké výkony nie sú ktovie čo. Videla som, ako sa Louis vystrel a spozornel ako Samko začal spievať. Na Louisovej tvári sa hneď vyčaril úsmev. Bol hrdý na svojho syna. Hneď teraz by sa k nemu najradšej otočil a vybozkával a vyobjímal ho a povedal mu, aký je na neho hrdý. Ale nemohol, nie teraz. Samko na to ešte nieje pripravený a Louis nechcel byť unáhlený aby Samka nestratil.....Samko po hodinovej ceste autom zaspal. Louis ma opäť chytil za ruku. ,,Toto bolo natesno.´´ ,,Ja viem. Prepáč, že som tak zareagovala ale popravde ešte ani neviem ako mu to poviem.´´ ,,To nevadí, s tým sa netráp, ja to chápem.´´ stisol mi silnejšie ruku a potom mi na ňu dal slabú pusu. Auto zastavilo a ja som potichu vystúpila. Samko totiž ešte stále spal. Louis obišiel auto, zozadu ma objal okolo pása a oprel sa o auto. Spolu sme sa pozerali na krásny Spišský hrad, ktorý sa pred nami týčil svojou krásou. ,,Keď som videl tento hrad na obrázku povedal som si, že raz sem musím prísť. Je krásny,ja v ňom také zvláštne  čaro.´´ Bola som milo prekvapená, že vybral toto miesto. Ale mal pravdu, tento hrad patrí aj medzi moje najobľúbenejšie hrady a podľa mňa aj najkrajšie na Slovensku. ,,Rozhodol som sa. Rezerváciu som zrušil.´´ ,,ČO?´´ nechápavo som sa k nemu otočila tvárou. ,,Ty si snaď pochybovala o tom, že som rezervoval ten let?´´ škeril sa na mňa. ,,Ty si ho vážne rezervoval?´´ šokovaná som sa na neho pozerala. Len s úsmevom prikývol. ,,Ale uvedomil som si, že by to bola chyba. Stratil som toľko času a teraz ho chcem všemožne vynahradiť. Ale neuvedomil som si, že niekedy je menej viac. Musím si vás znovu získať a hlavne Samka. Nechcem oňho nadobro prísť.  Ostaneme tu tak dlho ako budete chcieť, nemáme sa kam ponáhľať. A ja aspoň trochu spoznám Slovensko.´´ usmial sa a ja som sa na neho stále len pozerala. Toto som od neho nečakala. Louis tak ako chalani boli slávou naučení, že dostanú to, čo chcú. VŽDY! Nepochybovala, že ich ego vzrástlo po tej kariérnej explózií, ktorú pred dvoma rokmi zažili. Bol ich plný celý svet. Všade kam ste sa pozreli bol One Direction. Predbehli Justina Biebra, Tokio Hotel, The Wanted či dokonca hudobnú stálicu Madonu. Všetkých nechali ďaleko za sebou. Preto sa zmohla len na krátke ,,Ďakujem.´´ v ktorom boli obsiahnuté všetky city: láska, vďaka, neha, dojatie...,,Už sme tu? ´´ ozval sa rozospaný hlas z otvoreného okienka na aute. ,,Zasa sa objímate?!´´ S Louisom sme sa len zasmiali a začali vyťahovať veci z auta, aby sme mohli čím skúr vyraziť. Samko celý čas na nás hádzal neprajné pohľady.