pondelok 17. marca 2014

Make me smile II. 24


Podvedome som sa stiahla za Louisa a kryla sa za neho. ,,Nemusíš sa báť.´´ povedal tíško no mne to vôbec nepomohlo. Triasla som sa ako osika. Vykukla som spoza jeho pleca a zistila som, že sú to chalani. No hneď vedľa nich stála aj Lucy (Louisova mama), Lottie, Fizzy, Phoebe a Daisy. Spadol mi menší kameň zo srdca keď som zistil, že sú to oni a nie paparazzi. No o to viac som sa začala báť, ako zareagujú. Každého som si premeriavala pohľadom. Nielen Louis zmužnel a dospel ale aj chalani sa riadne zmenili. Už to neboli tí chlapci, s ktorými sme bláznili a robili si zle. Už to boli muži! A dievčatá? Z Lottie a Fizzy sú slečny ako sa patrí. Nebudem sa čudovať ak bude od nich Louis odháňať chalanov vzduchovkou. A  Phoebe s Daisy? Už to dávno nie sú tie dievčatká, ktoré mi boli pomaly ako dcéry. Ktoré sa báli tmy a ja som im čítala rozprávky na dobrú noc. Zmenili sa. Všetci.
Nemo som sa na nich pozerala a oni na mňa. Ako prvý sa prebral Niall, ktorý išiel smerom ku mne s úsmevom na perách. Strašne rada som ho videla. Bol ako mojím bratom. Mohla som mu všetko povedať, bol mojím útočišťom. Keď sa ku mne s krikom prirútil Samko: ,,Mami, mami, mamíííííí!´´ Skočil mi do náručia. ,,Pôjdeme na zmrzlinu? Prosíííím.´´ A je to tu! S hrôzou v očiach som sa pozrela pred seba. Niall zastal na mieste a ostal sa na mňa pozerať. Oči mu skákali zo Samka na mňa a na Louisa. Podoba s Louisom sa nedala poprieť, takže si zrejme hneď dali dokopy 1+1. Ostatní Nialla napodobnili. Oči vypleštené a ústa otvorené. ,,Neboj sa, som tu s tebou.´´ pošepkal mi Louis do ucha, chytil ma okolo pása a doslova dotlačil ku ostatným. ,,Ahojte.´´ povedal im na privítanie a začal sa s nimi objímať. No, teraz je rad na mne. Ako prvý sa z tranzu prebral Niall a opatrne prišiel ku mne. Očami skákal zo mňa na Samka a späť na mňa. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí a tak som len klopila zrak. ,,Strašne rád ťa znovu vidím. Chýbala si mi. Myslel som, že sa už nikdy nestretneme. Si oveľa krajšia, je z teba nádherná žena. Zmenila si sa....a vidím, že aj mnoho vecí v tvojom živote.´´ povedal Niall milo a tuho ma objal. Pri poslednej vete sa pozrel na Samka a potom ho pohladil po líci. ,,Ako sa voláš?´´ Samko sa na mňa nedôverčivo pozrel. Bol vychovávaný, že s neznámymi sa nemá radšej zhovárať. V tomto svete sa človek obáva toho najhoršieho-že by prišiel o dieťa. Prikývla som. ,,Samko.´´ ,,Ja som Niall som veľmi dobrý kamarát ...´´ nestihol dopovedať, keď mu do reči skočil Samko: ,,Tatina? A aj maminy?´´ Niall sa len prekvapivo na mňa pozrel. Videl, že potrebujem povzbudiť inak sa tu  pred všetkými zosypem a tak ma objal. Tuho, tak ako pred rokmi keď som nemala svoj deň. ,,Áno aj tatina aj maminy. Poď predstavím ti ostatných.´´ Povedal a skôr než som stihla niečo namietnuť mi ho zobral z rúk a kráčal smerom k ostatným. Zo zamyslenia ma vytrhol dotyk, ktorého som sa zľakla. Okolo pása ma držali dva páry rúk. Boli to Phoebe a Daisy. ,,Chýbala si nám. Prečo si sa neozvala?´´ povedali obviňujúcim tónom a o to viac sa ku mne pritisli. Zrazu ich nasledovala Lottie a Fizy. ,,Betyyyy, tak strašne si nám chýbala. Prečo si sa neozvala? prečo si nám neodpisovala?´´ Dôvod? Má ho Niall na rukách. Pomyslela som si. ,,Aj vy ste mi strašne chýbali. Zmenili ste sa, sú z vás krásne dospelé dámy. Neviem sa na vás vynadívať.´´ zasmiala som sa, keď sa mi každá z nich začala otáčať aby som na ne mala výhľad zo všetkých strán. ,,Poď k nám!´´ schmatla ma Daisy na ruku a dotiahla ku zvyšku. Všetci sa perfektne bavili zo spoznávania so Samkom. Keď som k nim prišla stíchli. Slova sa ujala Lucy. ,,Vitaj! Tešili sme sa na teba. Pripravila si nám pekné prekvapenie.´´ povedala a s úsmevom ma objala. Ohromene som sa ostala na ňu pozerať. ,,Ne- nehneváš sa?´´ ,,Spravila si zo mňa starú mamu a ani som o tom nevedela. Áno, hnevám sa na teba, pretože si mi to, nám to mala povedať. ´´ Sklonila som hlavu a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Bolo toho na mňa priveľa,Louis ma objal a: ,,Mala na to svoje dôvody. Chránila Samka, seba a aj nás. Neobviňujte ju, pretože spravila tú najlepšiu vec akú mohla spraviť. Dôležité je, že teraz sme už všetci spolu.´´ Pobozkal ma na spánky, potočil mi hlavu smerom k sebe a povedal: ,,Hlavu hore princezná, padá ti korunka.´´ ,,Mrzí ma to, namyslela som to tak. Som šťastná, že si prišla a že sme sa dozvedeli pravdu. Máme kopu času si to vynahradiť.´´ Objala ma Lucy a hneď po nej aj chalani. Pobrali sme si kufre a pomaly vychádzali z letiska. Tu na nás čakalo ďalšie prekvapenie.

Viac než 500 novinárov s nastavenými foťákmi. Chalani  spolu s ochrankou, ktorá bola s nami po celý čas vytvorili akoby múr z každej strany, aby sa k nám paparazzi nedostali. Na parkovisku vzal Louis Samka od Lucy a prešiel s ním ku zadným dverám svojho auta. Otvoril ich a Samka posadil dnu. ,,Louis, nemôže tam sedieť. Je ešte malý a nemá auto-sedačku.´´ ,,A kto povedal, že ju nemá?´´ povedal s úškrnom. Zohla som sa a cez sklo sa pozrela do vnútra auta. A skutočne, Samko už sedel zaputaný v auto-sedačke. ,,Ako to?´´ Spýtala som sa, no odpoveďou mi bol len pobavený úsmev Louisa, kým nakladal kufre do auta. ,,Rýchlo nasadaj skôr než nás dobehnú´´ povedal Louis a narážal na masu novinárov, ktorí k nám bežali cez celé parkovisko. Louis rýchlo dupol na plyn a čo najrýchlejšie uháňal z ich dosahu.

2 komentáre:

  1. túto poviedku a vlastne celý tento blog som objavila asi iba pred týždňom, no túto poviedku som stihla prečítať, ba priam zhltnúť, v priebehu dvoch dní... :) najskôr som ani neuvažovala, že budem komentovať, pretože som neuveriteľne lenivá, no teraz, keď túto stránku navštevujem každý deň a s malou dušičkou dúfam, že tu už bude nová časť, som sa rozhodla, že toto dokonalé, božské dielo musím jednoducho komentovať, velebiť... :D je to úplne úžasná poviedka, do ktorej som sa zamilovala už na prvý pohľad a ďakujem tej náhode, že ma sem vietor zahnal... :D máš obrovský talent a som veľmi rada, že sa oň s nami delíš... :) tak poprosím rýchlo ďalšiu... :D inak, som rada, že ju všetci prijali... :D
    *Emma*

    OdpovedaťOdstrániť