Nepoviem!

Takže srdiečka, toto je tvorba od mojej novej kolegyňke, a bude mi pomáhať svojou tvorbou udržať a zveľadiť  blog. Jej tvorba je iná ako ste zvyknuté, nie je zameraná na 1D a o to je krajšia. Preto odporúčam prečítať a tiež prosím o komentáre :) ďakujem Bajuš :*

autor: Barča :) 

Nepoviem ti prečo.

Nepoviem to nikomu na svete.

Iba sa jedného rána zobudíš a večer mi budeš chcieť zavolať, ale zistíš, že neexistujem.

Moje číslo bude nedostupné, byt predaný a po mne nezostane ani zmienka.

Budeš zvoniť u susedov a pýtať sa na mňa, no zbytočne.

Nikto okrem teba si na mňa nespomenie a tieň mojej osoby zmizne z podvedomia ako jarný sneh.

Budem nedolapiteľná.

Pohltená.

Stratená.

Vyskúšaš všetky telefóne zoznamy, nahlásiš môj prípad polícii aj keď už tušíš.

Tušíš, že to nemá zmysel.

A možno mi na naliehanie svojich priateľov čo s tebou zostali usporiadaš malý pohreb zo slušnosti vzadu na záhrade, aby si sa konečne zbavil pocitu viny.

Do plytkej jamy zahrabeš fotografiu kde som ťa odfotila a na čerstvú hlinu položíš kytičku chryzantém, o ktorých vieš, že ich neznášam.

Nikdy sa nedozvieš prečo som zmizla.

Po niekoľkých mesiacoch ťa to možno prestane zaujímať.

Možno ma budeš kvôli tomu nenávidieť.

A možno sa nikdy neprestaneš pýtať prečo som to spravila.

Nepoviem, už ťa nestretnem pretože ja sa stále prechádzam po tých istých kameňoch a vdychujem ten istý kyslík.

Ja stále žijem.

Každý týždeň sedím v inom lietadle a smejem sa z iných pohnútok ako včera.

Žijem, aby som raz zas umrela pre niekoho iného tak ako vtedy pre teba.

Nemôžeš mi to vyčítať.

V ten deň som sa proste rozhodla umrieť.

Preto aká som bola.

Akú si ma poznal a preto, že som už nemala silu ťahať za jeden koniec s tým čo som si vytvorila.

Niekedy to možno budem ľutovať.

Najviac asi to, že si nenašiel môj odkaz, ktorý som ti napísala na sklo keď ho pokryli ľadové kvety.

Vstal si neskoro a tak sa nikdy nedozvieš prečo som ti to nepovedala...