Make me smile 59

Betka

Stojím na prechode a...nie to nemôže byť pravda.To nemôže byť on.zaliala ma vlna tepla a výčitiek ale aj radosti.Rozbehla som sa k nemu.Usmial sa na mňa tým žiarivým úsmevom a roztvoril náruč.Skoro ma prešlo auto ale teraz mi to bolo úplne jedno.Peťo, Bože môj, naozaj sa mi to nesníva.Čo keď na neho teraz skočím a on sa rozplynie a ja skončím prilepená na stene?Vrhla som sa na neho...a pristála na jeho hrudi,uf, ešteže tak.Zdvihol ma do vzduchu a začal sa so mnou točiť.Prilepil sa mi na pery, opäť som cítila tú známu chuť citoxanu,určite bol pred príchodom sem na ožarovaní.,,Tak si mi chýbala.´´zobral mi tvár do rúk a oprel nám čela o seba.Zavrela som oči a užívala si jeho dotyky.Nemohla som mu povedať, že aj on mne,pretože pravda je, že mi vôbec nechýbal.Prehĺta som tú hnusnú chuť v ústach, malé klamstvo nikomu neublíži.,,Aj ty mne.´´Au, takto to bolí, keď klamete blízkej osobe? Neznášam to.Začal mi šepkať do ucha ako ma miluje a ako som mu chýbala.Pozrela som sa mu pozorne do tváre, zasa schudol, lícne kosti mu úplne vystupovali,kruhy pod očami mal väčšie.Zavrela som oči, aj Keď som vedela, že to príde čoskoro, nevedela som, že až tak skoro.Alebo vedela? Len si to neviem pripustiť.,,Ale no ták zlatko.Teraz som tu ,sme tu spolu.Užime si to.?Nemysli na to.´´,,Myslíš, že sa to dá?!´´,,Ako môžeš byť s tým taký vyrovnaný, ty možno si, ale ja nie.´´Slza mi stiekla po líci.Zotrel mi ju a dal mi jemný bozk na pery.,,Nechcem aby si bola smutná, nechcem aby si na to myslela.Zabudni na to.´´usmial sa.Ako sa môže usmievať,ako to môže tak brať?Chcela som mu niečo povedať, ale on ma chytil za ruku a rozbehol sa ulicou,bežali sme ruka v ruke.Začala som sa smiať.Vždy mal bláznivé nápady.Prudko zahol za roh ulice a mňa oprel o stenu budovy.Bol odo mňa len pár centimetrov.Díval sa mi do očí a potom sa mi prudko nasal na pery.Jazykmi sme zvádzali vášnivú hru.Pritlačil ma viac na stenu.Zrazu sa mi objavil obraz Louisa.Odtlačila som ho od seba a aby som to zakryla usmiala som sa na neho.,,Mali by sme ísť, chcem ti niekoho predstaviť.´´,,Tvojich priateľov? Ozaj aké sú tie hviezdy? Sú namyslené?´´začal sa smiať.,,Nie, nie sú.´´Povedala som nahnevane.Pozrel sa na mňa dosť začudovane.Vtedy mi došlo, že keď som zistila u koho budem vlastne pracovať, sme sa na tom dobre obaja zabávali.,,Vieš oni sú úplne normálny.´´Cestou do parku sme kecali o všetkom.Ako je doma, ako sa má on, koľko- krát bol v nemocnici...Ale rozprávali sme sa aj o chalanoch, opisovala som mu akí sú.Blížili sme sa k nim.6alúdok som mala ako vo zveráku, nevedela som ako sa mám tváriť.nemám rada takéto trápne situácie ako je napr.predstavovanie partnera.A už vôbec som nevedela ako sa správať pred Louisom.Akoby sa nič nedialo? ,,No čo vy dve hrdličky .´´začal hneď Niall.Zaškrtím ho.,,Takže toto je ten tvoj princ?!´´pridala sa Lottie.Oni má chcú naozaj zničiť.Odkašľala som si.1,2,3 teraz.,,Tak toto je môj priateľ Peťo.´´vysúkala som zo seba.Oči mi padli na Louisa.Celý čas som sa na neho nepozrela ale teraz som musela, musela som vedieť, ako sa tvári.Všetci sa s ním začali zoznamovať, celkom ho brali.Nakoniec prišiel aj Louis, čo som bola úplne šokovaná.Myslela som si, že sa k nemu ani nepriblíži.Tváril sa úplne normálne.Ešte ho mal pri futbale aj v týme.Nevedela som sa vynačudovať.Po hre sme všetci zakotvili v najbližšej reštaurácií.Stále sa debatilo.vypytovali sa Peťa na všetko.Len ja a Louis sme boli ticho.,,Čo keby sme zajtra skočili na pláž?´´navrhol Niall.