Make me smile 43

,,Zobuť sa.No tak, už sa zobuť.´´začal nikto so mnou triasť až som si buchla hlavu o okno.,,Auuu.´´ chytila som si rukou hlavu a konečne som otvorila oči.Cez sedadlo pred nami sa nakláňali dvojčatá a pozerali sa mňa.,,No konečne, šípová Ruženka, že si sa zobudila.Už sme tu.´´povedal Louis a pozrel sa do spätného zrkadla.Pozrela som sa na El.Ale tá na to nijak nereagovala a naďalej sa venovala časopisu, ktorý čítala.Pozrela som sa na Louisa.Dívali sme sa na seba.,,Louis!´´skríkla Lottie.,,Dávaj pozor! Dívaj sa prosím ťa na cestu!´´okríkla ho hneď na to Fizzy.Louis sa díval na mňa a nie na cestu, takže sme skoro nabúrali do zvodidiel. Zastavili sme pred domom.Vystúpila som a kochala sa pohľadom na dom.Bol typický anglický ale aj tak nádherný.Vždy ma tieto domy fascinovali.Pred domom boli nasadené kvety.Všade naokolo bola zeleň.Konečne nejaká zmena.Žiadne mesto.Hoci Londýn je nádherný, vyrástla som na dedine, takže som tam radšej ako v meste.,,Je tu krásne, však?´´prišla ku mne Danielle.Len som prikývla.,,Vždy keď sem prídem neviem sa tohoto miesta nabažiť

.Keby som mohla hneď by som sa niekde ako je toto miesto presťahovala.Je tu pokoj, kľud.Ale nemôžem,práca.´´Len som chápavo prikývla.Už chápem prečo sem tak radi chodia.Tu uniknú pred všetkým tým ruchom v meste,pred novinármi, fotografmi, fanynkami.Majú to radi ale každému padne si od toho oddýchnuť. Otočila som sa.Aj Niall sa pozeral na dom a potom sa zhlboka nadýchol.Keď si všimol, že sa na neho pozerám usmial sa.Kývol hlavou a ja som išla zaním.Prišla som ku autu a to mi už Louis podával batožinu.Zobrala som si ju do ruky ale to mi ju už Niall a Liam vytrhli z ruky.Keď som videla ako sa Liam trepe so svojou batožinou a tiež s batožinou mojou a Dan musela som sa zasmiať.Celý bol ovešaký.Keď vykračoval schody do domu zaknísalo s ním, že som si myslela, že sa niekde ešte vysype.No ustál to.Ďalší problém nastal až keď sa mal prepchať cez vchodové dvere.Zasekol sa v nich.S Danielle sme dostali taký výbuch, že som si musela sadnúť na zem.Stále sme počuli iba.,,Pomôžte mi.Zasekol som sa.Potlačte ma.Pomooooc.´´Keď to počuli ostatný začali sa tiež smiať.Začalo mi ho byť trochu ľúto.Mysa ti na ňom smejeme a on chudák je tam zaseknutý.Keď sme sa s Dan trochu ukľudnili išli sme ho pretlačiť cez dvere.V hale Liam zo seba všetky tašky zhodil, vraj to už nechce riskovať.Ale zakázal nám sa ich čo i len dotknúť.Tak ma Dan chytila za ruky a začala mi ukazovať dom.Bol nádherný.Všetko bolo zariadené do štýlu niečo ako retro. Bolo to nádherné.Ukázala mi kde budem mať izbu.Bola priestranná.Veľká posteľ.Skrine, stolík, stôl, balkón.Keď som naň vyšla vyslela som, že sa mi sníva.mala som výhľad priamo na záhradu.Dominovalo v nej jazero, nádherné jazero, ktoré som si hneď musela odfotiť.Danielle sa n mne smiala ale povedala,že keď sem prišla prvý krát aj ona bola taká.A že a mi vôbec nečuduje.Rozvalili sa dvere a v nich stál celý spotený Liam, ktorý mi doniesol batožinu.Keď uvidel ako obe stojíme na balkóne a pozeráme sa na jazero usmial sa a prišiel k nám.,,Je tu nádherne.A ty si sem nechcela ísť.´´štuchol ma do boku.Stáli sme tam všetci traja.Ticho.

Každý rozmýšľal nad niečim iným ale všetci sme si užívali tejto chvíle. Dan s Liamom odišli a ja som sa pustila do vybaľovania.Keď som sa vybalila zišla som dole.začala som tam blúdiť, pretože som to tam ešte nepoznala ale dostala som sa na záhradu.Hoci som chcela ísť do kuchyne.Ale nevadilo mi to.Bosá som sa začala prechádzať po tráve.Bola taká nádherne zelená.Sadla som si tam.