Make me smile II. -12

Noc som strávil na gauči a mojím budíčkom bolo revanie, ktoré sa ozývalo z  haly. Samozrejme. Chalani sem dnes mali prísť skúšať. Úplne som na to zabudol. Hlavu mám momentálne plnú iných vecí. Sedel som rpi klavíri. Mal som chalanom ukázať, čo som zložil ale myslienkami som bol úplne niekde inde. ,,Louis, halóóó. Si tu? ´´ zamával mi rukou pred očami Niall. Pozrel som sa na neho. Toto je moja jediná a posledná šanca. Toto nieje len taká náhoda. Dostal som šancu a musím ju využiť. ,,Chalani, mrzí ma to, ale dnes z toho nič nebude.´´ ,,Čo? Ako to, že nič z toho nebude?´´ spýtal sa ma nechápavo Zayn. ,,Idem si po šťastie.´´ povedal som s úsmevom, zdvihol som sa od klavíra a vybehol do izby. Vytiahol som malú cestovnú tašku a začal do nej hádzať tie najdôležitejšie veci. Pomedzi to, ako som pobehoval medzi kúpeľňou a izbou som vytočil letisko a objednal si let na Slovensko. Bude to dosť komplikované, budem musieť dva-krát prestupovať ale kvôli Betke mi to stojí. ,,Kam ideš?´´ ozvalo sa za mnou. Otočil som sa, bol to Niall. Nevedel som či mu to mám hovoriť. No on spoza chrbta vytiahol Jeden z časopisov a žiarivo sa usmial. ,,Takže takto si ideš za šťastím? Ako si sa o nej dozvedel?´´  Niallovi som v tejto veci mohol dôverovať. Oni dvaja si boli ako súrodenci. A predsa Niall bol ten, čo mi ju pomáhal hľadať a potom mi pomáhal liečiť srdce. ,,Tie časopisy mi doniesla El.´´ ,,El?´´ ,,Hej.´´ ,,Ona bola s ňou?´´ ,,Neviem, nič mi nechce povedať. Ale asi he. Ma tej titulke sú predsa spolu.´´ ,,Myslíš, že ju bola hľadať?´´ ,,Neviem, Niall. Nemám ani tušenia. A ak hej, tak potom prečo? Myslíš, že viem o tom, čo bolo medzi mnou a Betkou?´´ ,,Neviem Louis. Je v tom až príliš otáznikov.´´ ,,A ráve preto tam musím ísť. Musím si tie otázniky vyjasniť. Buď sa niečo zmení a my budeme môžno- opäť spolu. Alebo....alebo už nikdy. Nič tým nestratím. Môžem len získať. Niall, ja viem, že to čo hovorím nedáva zmysel, ale ja to musím urobiť. ´´ Bezradne som si sadol na postel. Niall sa postavil zo stola, na ktorom doteraz sedel, a sadol si ku mne. Chytil ma okolo pliec. ,,Rozumiem ti a budem ti držať palce. Choď za svojím srdcom. A nezabudni ju odo mňa pozdraviť.´´ Bol som rád za to, že Niall vôbec za mnou prišiel. On vedel o všetkom, čo sa vtedy stalo, o tom, čo som cítil, o tom po čom som túžil. Doviezol ma na letisko, kde mi ešte raz poprial veľa šťastia a potom sa s autom stratil v  medzi stovkami áut smerujúcich z letiska. Na letisku som čakal ešte hodinu, kým som mohol nasadnúť do svojho lietadla. Usadil som sa na svoje miesto a začala ma pohlcovať nervozita. Čo to vlastne robím? To len tak prídem a zazvoním ti na dvere? Akoby nič? Chcel som sa zdvihnúť a vziať nohy na ramená ale lietadlo sa začalo odliepať od zeme. Čakal ma najťažší boj...

V mobile som našiel pesničku, ktorú som mi tam tak dávno dala