Make me smile II. -14

Obaja ostali stáť ako obarený. Nik sa nezmohol ani na to, aby nabral vzduch do pľúc nieto ešte rozprávať. ,,Už to nie je dievča. Stala sa z nej žena. Krásna, pôvabná žena.´´ pomyslel si. Pomaly si ju premeral pohľadom. S rokmi sa zmenila aj jej postava. N a niektorých ( a tých správnych) miestach sa pekne zaoblila a niektorých z nej zas ubudlo. Vlasy mala gaštanovo hnedé a také po lopatky. Tvár jemnú a zdobenú niečim zvláštnym. Nevedel prísť na to, čím. Trápne a nekonečné ticho medzi nimi prelomilo až ďalšie dievča, ktoré až teraz vyšlo po schodoch k ním. Niečo povedalo Betke a pritom si ich oboch prezerala. Betka Bez toho, aby odtrhla pohľad od Louisa jej podala svoje tašky a kľúče, čo vytiahla z vrecka. Dievčina len prikývla a obišla ich. Spolu s chlapčekom vchádzala do bytu. Louis sa prinútil odtrhnúť pohľad od Betky a pozrel sa posledný krát na chlapca predtým, ako zašiel za dvere. Louisa bolestivo pichlo pri srdci. Bolo hneď jasné, že chlapec patrí Betke. Podobali sa viac než si myslela. ,,Je to jasné.´´ povedal si Louis v duchu so sklonenou hlavou. Betka si odkašľala a potichu prehovorila: ,,Neideme sa prejsť?´´ Louis len prikývol. Pomaly schádzali dole schodmi a Louis si snažil zapamätať si čo najviac z toho, ako vyzerala. Snažil si vryť do pamäte jej tvár, zapamätať si jej hlas.
Potichu kráčali jeden vedľa druhého. Louis nemal potuchy kam idú a bolo mu to jedno. Užíval si chvíle pri Betke. Vnímal jej teplo, vôňu, dych.,, Och, ako rád by som ju zas objal.´´ pomyslel si . ,,Ako si ma našiel?´´  prelomila opäť ticho Betka. Louis si neželal nič iné len to, aby mohol počúvať jej hlas celý deň. Bol to pre neho ako balzam na srdce. ,,Uveríš mi, keď ti poviem, že som si o tebe čítal v novinách?´´ uchechtol sa. Betka sa oprela múrik a otočila sa Louisovi tvárou. Až teraz si všimol, že sú v malo altánku, ktorý sa týči nad jazerom. Bolo to také čarovné. S úžasom sa obzeral dookola kochal sa tou krásou. ,,Buďme k sebe úprimný.´´ povedal Louis a tiež sa oprel o múrik trochu ďalej od Betky. Tá len prikývla. Louis si všimol, ako sa jej trasú ruky aj keď jej tvár bola pevná, bez náznaku emócií jej telo to nedokázalo skrývať. Bola viac než nervózna z toho, čo sa deje okolo nej. Ešte stále si neuvedomovala, že Louis je skutočný a že naozaj stojí pred ňou. ,,Kedy si sa vrátila?´´ ,,Nikdy.´´ ,,Ako to? Veď si bola v zahraničí.´´ ,,Nebola. Bola som celý čas tu na Slovensku.´´ Nedokázala sa na neho pozrieť. Ani nechápala prečo mu to všetko hovorí. ,,Ale veď tvoja mama....ty si sa pred nami skrývala? Nechcela si aby sme vedeli, že si tu?´´ Louisovi to všetko došlo. Zabolelo ho, že sa pred nimi skrývala. Prečo? ,, Keď si odchádzala...to čo sa stalo na letisku....myslel som si, že neodídeš....ale ty si aj tak odišla. Bral som to, že to tak asi má byť......Ale nedokázal som sa s tým zmieriť. Že lásku svojho života nechám len tak odísť. Všetko som pre teba pustil a hľadal ťa.....a ty...´´ ,,Bolo to tak lepšie.´´ ,,Bolo to tak lepšie?! To je jediné, čo mi na to povieš?!" ,,Nepochopil by si to! Musela som sa skryť!" ,,Miloval som ťa!" ,,Aj ja teba. To nikdy nepopriem! Pre mňa to tiež nebolo najľahšie! Opustiť ťa, zvádzať vnútorný boj a potom sa rozhodnúť tak, že sa pred vami skryjem. Že ukončím všetok kontakt s vami. Pre mňa to tiež nebolo ľahké!" Kľudný rozhovor sa prehrotil do ostrej výmeny názorov. ,,Vieš aké to pre mňa bolo?´´ postavil sa Louis Betke čelom a tým jej zabránil akémukoľvek úniku. Betka musela uznať, že už dávno to nebol ten chalan, ktorého poznala. Na tvári mu výrazne vystúpili lícne kosti a zdobilo ju jemné strnisko. Zrazu bol od nej minimalne o hlavu vyšší. Telo mu zdobila vrstva pekne vypracoveného svalstva, ktoré obopínal sveter, ktorý mal na sebe. Cítila sa pri ňom taká maličká a krehká. Sexepíl z neho sršal na kilometre ale jemu to bolo zjavne jedno. Nedokázala sa mu pozerať do očí. Už len z jeho prítomnosti sa celá triasla a rukami sa musela pridržiavať múriku. Nieto ešte keď sa  mu musela pozerať do očí. Kolena sa jej hneď podlomili. ,,Nemysli si, že len pre teba to bolo ľahké! Aj ja som si svoje odskákala a zažila som totálne dno! Ale svoje rozhodnutie by som aj tak nezmenila! Odišla by som tak či ta!´´ Nedokázala by Peťa opustiť. Louisom triasla zlosť. ,,A skrývala by si sa predo mnou znovu?! Znovu by si zo seba robila ducha?´´ Betka ostala ticho. Na túto otázku si nevedela odpovedať ani len sama. ,,Samozrejme!´´ skríkol Louis až Betkou trhlo. Zhrozene sa na neho pozerala. Všetko svaly na tvári mal napäté. Ruky zatínal v päsť a v očiach mal temno. Takto nahnevaného ho ešte nevidel. ,,Bolo to kvôli nemu, že?! Všetky tie kecy, že ma miluješ boli len zásterka! Chcela si sa so mnou len vychrápať? Užiť si? A potom to predať bulváru? Alebo to mal byť len letný flirtík a on ti to skazil tým, že prišiel?! Moja milá, ale ja som sa do teba zamiloval! Ja som ti neklamal! Bol som schopný pre teba sa všetkého vzdať a všetko opustiť!´´ ,,Nie! Nebol to nijaký letný flirtík! Ja na také veci nie som. A nie som taká mrcha aby som za peniaze s niekym spala a potom to predávala. Taká úbohá nie som. A Veľmi pekne ďakujem, že si to o mne myslíš!´´ ,,Ale klamala si mi! Nemilovala si ma!´´ ,,Milovala! Viac než si vieš predstaviť!´´ Už aj Betkou pulzoval hnev, stála len pár centimetrov od Louisa. Kričali po sebe. ,,Tak prečo si odišla?!´´ ,,Musela som!´´ ,,Kvôli tomu debilovi?!´´ ,,Tak o ňom nehovor! Nepoznal si ho! Nemáš na to právo!´´ Betkou prešla vlna hnevu. Peťo bol jej slabina. Nikomu nedovolí, aby takto o ňom hovoril! ,,Ten kretén..´´ ,,Buď ticho!´´ ,,Myslíš, že som slepí? Že to nevidím? Ten malý je tvoj syn! To je na kilometre vidieť. Ten bastard mi ťa ukradol! Zbúchal ťa! A teraz s ním máš decko! Dúfam, že si s ním šťastná a že ti to stálo za to!! Aj tak je to obyčajný kok...´´ TRESK Louis ostal stáť s otvorenými ústami. Práve schytal od baby. Betku štípala pravá ruka ale toto už prehnal. Nemyslela si,že by to niekedy spravila ale toto bolo už priveľa! Hnev ňou metal zo strany na stranu. Pozerala sa na  Louisa, ktorému sa na tvári začala robiť pekná odtlačka po facke. Toto ho bude zdobiť najmenej päť dní. Využila jej prekvapenie a obišla ho. Chcela odiaľto čo najrýchlejšie odísť ale zastavila sa a : ,,Peťo je mŕtvy. Nemohla som ho opustiť a nechať s tým bojovať samého. A neklamala som ti. Milovala som ťa! Bol si môj prvý a jediný. Tebe som dala srdce až k nohám.....´´ povedala ticho ale dosť nahlas, aby to Louis počul. Potom sa čo najrýchlejšie pobrala domov. Slzy jej zmáčavali tvár. Nechala tam Louisa stáť samého. Jej slová sa mu znova a znova opakovali v hlave.....